„Ňufko, no poď!“ zavolala Zuzka psíčka
potom už hop – do autíčka.
Rýchlo domov do postieľky
pes je blázon do tej dievky.
„Ňufko, daj si papanicu!“
Dala mu zjesť jaternicu.
„Ešte trocha syra, mlieka.“
Po hube mu mlieko steká.
Na ďalší deň tatko zrána:
„Veď je sviatok, svätá panna!
Niet čo do úst! Všetko jedlo
ktosi požral.“ Tatko zbledol.
Zuzka teda vymyslela
mamka ju v tom podporila:
„Zjedzme Ňufka, kašľať naňho
náhradu nám dajú zaňho
v útulku psov na mraky
na deň všedný, na sviatky.“
Zodrali ho z kože, z chlpov
vybrali mu črevá rukou.
„Ako kura!“ vraví tatko.
„Ešte hlavu, ukáž zlatko.“
Mamka hlavu odťala
Zuzka sa tiež pridala.
Pajšel s hlavou v taške z tesca
patrí k smetiam zo sídliska.
Už ho pečú, rúra fučí
Zuzka sa piecť psíčka učí,
Prasa, rybu a či kura
psačinu tiež pečie rúra.
Na sviatky, či všedný deň
upeč psa a dobrý deň!
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kittyboo
16. 5.mája 2015 16:33
2
Dosť morbídna, nepekná tématika, ale má to takú hravú štylistiku. Len občas ušla rytmika.
3
@sechs
Rytmika ušla, ale vari by si nechcel dokonalé dielo na takú morbídnu tému!
Rád dávam do súvislosti veci, ktoré súvisia, ale nikto to nevidí.
/prasačina, kuracina, psačina/
Rytmika ušla, ale vari by si nechcel dokonalé dielo na takú morbídnu tému!
Rád dávam do súvislosti veci, ktoré súvisia, ale nikto to nevidí.
/prasačina, kuracina, psačina/
Napíš svoj komentár