Už som sedel na mise, keď sa dvere zrazu otvorili. Bola to Laura. Prekvapená, že tam niekoho vidí, na chvíľu stuhla. Potom bez slova, akoby nič zvláštne, sa otočila a stiahla nohavice. Fakt som mal náhle pred sebou jej holý zadok! A ďalej si pokojne sadla mne do lona. Asi je napitá, prebehlo mi hlavou a bolo jasné, čo bude nasledovať. Skúsil som roztiahnuť nohy, či sa tam vojde alebo cúvnuť. Lenže ani houby, tak som rýchlo vstal, nohavice hore a jej uvoľnil misu. Počul som, že čúra. Ba poriadne ští, len to tak cvrčalo!
„Čo blbneš,“ hovorím jej.
Stál som za ňou rozkročený nad misou s jej hlavou opretou mne o vtáka. Dobrá fotka. Asi má delírium.
Vstala, utrela si ju a natiahla gate. Odpálila, ani sa neobzrela. Spláchnuť som mal ja. Dobre, však spláchnem. Tuším by nemali byť spoločné záchody.
Na pľace sa ešte niekto motal, viac-menej úroveň klesala. Nie sú tu hlavní baviči, tak po polnoci nastáva prirodzená smrť. Už sa len chľastá. Všetky naše baby fajčia, aspoň že to, lebo inak sa nevedia zhodnúť v ničom.
Pri našom stole je nuda. Krišpín chrápe, Jaro je trápny a Luky sa nevie odviazať. Stále si myslí, že je niečím viazaný, keď mu Denisa dala. „Tá dala každému, tak na ňu zabudni,“ hovorím mu.
„Aj tebe?“ zaútočil hneď.
„Nie, ja ju nechcem,“ povedal som, ale nebola to pravda. Je nešťastný, hlupák, nevie o babách dosť, tak sa zamiloval.
Ale potom som uvidel Lauru. Asi ani ja neviem dosť. Rozprávala sa a pekne vysmiata od ucha k uchu, vyzerala celkom triezvo. Aj cigaretku hore a jej oči, celkom isto, našli mňa, aby som sa na ňu chvíľu díval. Nikdy ma takto nekontaktovala. Chodila s jedným kulturistom, ale možno už je to pasé. Čo chce? Všimla si ma až teraz, po troch rokoch? Také náhle zvraty u báb vedú len k jednému. K pomste.
Prišla k nám.
„Čo tu sedíte? Čo nejdete niečo robiť?“
Pritom mi položila ruku na plece. Jej prst sa mi neomylne obtrel o pery. Bol mokrý. Olízol som sa, až keď odišla a všetci ju odprevádzali pohľadom. Bola to isto chuť jej mušle. Takto ma ešte nikto nebalil, aspoň si nespomínam.
Ani vo sne som ju nespájal s niečím perverzným. Naopak! Bola ako mníška, ani uraziť sa nenechala. Len samé poctivé činy a myšlienky. Teraz ten incident na záchode a ešte aj chuť jej vagíny priamo v mojich ústach! Čo s ňou je?
Vonku stála opretá o stĺp. Boli sme na očiach tak som iba postával a čakal. Hulila, veď ako inak.
„No čo, ako sa máš?“ prehodila a vyfúkla.
Nemohol som sa obvykle rozbehnúť, stáli tam kamoši. Nie, ja som vlastne nechápal, čo sa deje, to ma zaskočilo. Potreboval som bleskovo pochopiť, čo tá potvora chce.
„Si smutná?“
Zlá otázka. Hneď sa odvrátila.
„Pozri, mne to nepríde normálne. Tri roky ma ignoruješ, a teraz...“
Objala ma pred všetkými a vrazila mi bozk.
„Nebuď normálny! Prosím ťa, aspoň ty,“ zašepla mi do ucha.
Potom, ako poštípaná hadom, utiekla dnu. A to je všetko o nej. Aspoň pokiaľ ide o tú noc.
Viac o mňa nezavadila ani slovkom. Bola zase ako studená ryba, takú sme ju poznali, len teraz už celkom bez úsmevu. Prestalo sa o nej hovoriť, že chodí s tým kulturistom. Bola ticho a bez kamošiek, išlo to s ňou z kopca. Potom...
Potom ju našli zhulenú. Spala na záchode v športovej hale. Spadla z mise. Čosi som zmeškal, akúsi príležitosť na život.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár