SMRAD /sci-fi/

SMRAD
/sci-fi/


Páchnuci Element bol na výzvedy v špirálnom ramene TRT. Toto rameno vzniklo podľa mytológie tak, že boh Kako roztáčal Galaxiu, z celej sily tlačil na pedále, a nevšimol si, že má zatiahnutú čiernu dieru, no tak mu trocha ušlo. Dosvit jeho výtrisku doteraz zdobí TRT mračnami sírovodíka, metanovodíka aj bobkami psíka Bobíka /mytologického/.
Jeden z bobkov v špirálnom ramene ho zaujal svojou mŕtvolne „modrou, nikoli zelenou“ farbou a šiel sa tam... teda šiel sa tam aj to, ale hlavne pozrieť. Zobral si oči, nič iné nemal, aj to tak dopadlo.
Modrá planéta sa doslova hemžila životom. Bola porastená vredmi či pupákmi z betónových panelov, v ktorých klokotal kolobeh živín, najmä ráno pri splachovaní. Paneláky obývali dvojnohé baktérie, ktoré pomocou plechových prvokov na štyroch gumených kolesách znášali potravu z okolia, vo svojom tráviacom aparáte ju predtrávili a cez svoj kanón s dvomi líčkami a dierou uprostred ju potom vprdli do ústneho otvoru inteligentnej bytosti na Kollárovej 12, či akejkoľvek inej. Panelové pupáky nemôže nikto spochybniť ako inteligetné bytosti: Veď vyrábajú smrad a výkaly, podľa toho sa dajú spoznať v celom vesmíre.
Páchnuci Element, skrátene Pachel, bol taký unesený civilizáciou na Modrom bobku, že bežal hneď domov za kamarátom menom Hovno. Boli priateľmi už od štúdii, len Hovno to dotiahol na Akadémiu vied a Pachel, familiárne Pacho, iba na zbojníka. Obaja sa potom terigali po špirálnom ramene na Pachovej starej škodovke, keď tu akademik čosi zacítil.
„Tu musí čosi byť,“ ovoniaval hviezdy jednu po druhej, ale hviezdy nesmrdeli. „Nejaká skrytá hmota.“
Pani Hovnová mu nabalila na cestu chleba s cibuľou, teraz to rozbalil a chrumal.
„Normálne hmota skrytá sedemnásobne prevyšuje hmotu cibuľovitú, cítim to.“
„Si poverčivý?“ smial sa mu Pacho. „To s tým výtriskom boha Kakoša je iba rozprávka.“
„Neviem, či rozprávka, ale niekto si tu poriadne uprdol. Pozri...“
A skutočne – okolo chleba sa vytváral stále hustejší hnedý oblak. Hovno ho inštinktívne zahodil. Z chleba sa v momente stala páchnuca čierna diera.
Na Zemi, teda na modrom výkale psíka Bobíka, ich vítali davy rozvášnených áut. Privoniavali im k zadnej výfukovej časti a odobrali vzorky, ale zhodli sa, že to nie je inteligentný pach.
„Počkaj ráno, keď zadunejú salvy splachovačov, to budú prdy, grgy a chrchle! Vtedy napájajú svoj panel haus, vôňa hovien sa nesie chodbami, je to symfónia života a dobrého apetítu.“
„Ale kto?“ spýtal sa Hovno.
„Tie baktérie.“
Vtom si všimli, ako Pacho odchytáva baktérie s odborným názvom homo sapiens a jednu po druhej si ich strká do otvoru. Pacho sa mykol ako pristihnutý pri čine.
„Do riti, zabudol som sa vypnúť!“
„Ty si sa rozdvojil,“ podozrieval ho priateľ. „Dilatácia času, ty diletant! Vidieť, že si nedoštudoval.“
Pacho stlačil gombík, jeho dvojník sa rozplynul. Ale už bolo neskoro.
„A ty si s nimi súložil!“
Pacho sa chcel rozplynúť, ale nemal na to gombík. Je v prúseri, hodia ho do čiernej diery. Súloženie s cudzími organizmami je hrdelný zločin. Dobre bolo vidieť, že vagínu má napchanú homošami až po okraj, že to ním heká a myká, že má orgazmus ako hrom a hrdielko tých neborákov nasáva hlava-nehlava a posúva ku vajíčku.
„Dobre, ja nič nepoviem,“ utrúsil Hovno a Pacho si od úľavy pustil do gatí. „Ale povieš, že civilizáciu panelových latrín som objavil ja.“
Pacho nasucho preglgol.
„Ani sa nehodí, aby nejaký zbojník... chápeš.“
Pachovi bolo do plaču. Prvý raz v živote niečo objavil, a je z toho prd.
„Si prízemný. Kvôli troche jebačky si zničíš život. A nebodaj si tehotný! Začneš rodiť dvojnohých ľudov, mňa picne o zem...!“ rehlil sa Hovno. „Také ohavy! Pozri, akého mám ja krásneho syna.“ A ukázal mu fotku jeho syna Hovienka. „A z teba budú vyliezať opice!“
Hovno sa tak rehlil, až sa prekotil hore zadkom – on mal zadky štyri, ako akademik si to mohol dovoliť. Bol zadkami doslova obklopený.
„No ale to je tvoj problém. Interrupcie tuším vykonávajú v galaxii Andromeda, tam ešte nevisia kríže po stenách.“ A mrkol na Pacha a očakával prosté ďakujem.
Pacho ho prepichol žabikláčom.
Rozštvrtil ho, rozosmil, rozšestnástil... Napchal ho ráno ľuďom do záchodov a spláchol. Tráviaci systém panelákov ho strávil ľavou zadnou, posunul ho do kanalizácie a čistička z neho spravila arómu orgovánu. Bol to potupný koniec hovna, na zemi sa výkalmi zaoberá veda výkalológia, to sa doteraz nevedelo.
Pacho si utrel nôž zakrvavený od exkrementov do trávy a vybral sa domov. Musí zabehnúť do tej Andromedy, čo sa dá robiť...

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu