no ja sa cítim akoby mi chýbal vzduch.
Každé nadýchnutie ma bolí čoraz viac,
pomaly kráčam k oknu, na nič nehľadiac.
Opieram sa s rukami na bielej parapete,
nič ma už nedokáže udržať na tomto svete.
Sadám si hore, o rám okna sa opieram,
podomnou čriepky života - nezbieram.
Toľkokrát som ich lepil, už nemám chuť!
Chcem len zavrieť oči a navždy zabudnúť!
Jaden dvíham, so smútkom naň pozerám.
Je tam šťastná dvojica a ja tu sedím sám!
Bola si tam, s jamkami na lícach,
prichádzam o teba a mám z toho strach!
Viem, bol to len obrázok mnou vysnený,
no ja mám strach, že všetko je preč a nesplní sa mi!
Nakláňam sa, cítim jemný vánok na tvári,
zabudnúť na teba sa mi určite nepodarí
Púšťam sa okna, púšťam sa svojho života,
chcel som byť s tebou, no ostala mi len samota!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár