Zrazu pocítila prudký úder. To ju udrel jeden z nechutných chlapov do tváre až spadla na zem.
Už sa nenachádzala vo svojom tele, aj keď vlastne nachádzala. Zbojník sa na ňu zvalil a začal ju nechutne očuchávať. Takto zblízka Beatrice cítila, ako strašne smrdí. Zrejme mi závidí moju vôňu, preblesla jej mysľou škodoradostná myšlienka. V duchu sa uchechtal, aj keď na tejto situácii nebolo nič vtipné. Nahlas však kričala a bránila sa. Otočila hlavu a v tej chvíli by bola radšej, kebyže ju neotáča. Na to, čo videla, nezabudne do smrti. Dúfala, že to už nebude trvať dlho. Jeden z troch zbojníkov, ktorí obkľúčili Johna, ktorí sa bránil zo všetkých síl, ho od chrbta bodol nožom medzi rebrá, presne na miesto, kde sa nachádza srdce. John padol na zem, takmer v tom momente mŕtvy. Dvaja zbojníci ho zdvihli zo zeme a hodili do rozbúrenej rieky, pri ktorej sa len pred niekoľkými minútami jašili a smiali. Jeho telo odplavil silný prúd. Po celú tú dobu špinavý zbojník oblápal jej telo drsnými mozoľnatými labami a strhával z nej šaty. Až do tejto chvíle si to vôbec neuvedomovala. Od žiaľu bola celá bez seba. Začala sa metať, vrieskať, hrýzť, pľuť a kopať ako nikdy predtým. Priala si smrť všetkých štyroch zbojníkov, ale najmä si priala svoju smrť. A cítila, že sa jej to o chvíľu splní. prestala sa brániť a zavrela oči. Posledné, čo cítila, bolo ťažké telo toho odporného sviniara na jej tele. A posledná myšlienka patrila Johnovi a jeho krásnym očiam.
O chvíľu sa znova stretneme, pomyslela si. Vzápätí ju zahalila tma.
Lu sa prudko nadýchla. Bola celá roztrasená, po chrbte jej stekal studený pot a jazyk sa jej lepil na podnebie. Tak ako pokaždé. Už sa dlhšie nevládala udržať na nohách, preto nechala gravitáciu, nech ju stiahne do mäkkej trávy pri jazierku. Tento raz to bolo iné. Nebola súčasťou vízie už od začiatku. Do Beatrice sa prevtelila až keď sa začalo diať to najhoršie. Pokrútila hlavou. Nechápala prečo, ale takto to bolo ešte horšie. Proste sa pozerala na krásnu idylku, mladý zamilovaný pár, a zrazu BUM! Ocitne sa vo svojom minulom ja počas toho najväčšieho chaosu a hrôzy.
Možno sa to stalo preto, lebo som na stope niečomu veľkému, pomyslela si Lu. Zovrela ruku v päsť a pobúchala si ňou po čele. Ale čo to je, čo to je?!
Uvedomila si, že hrozne dychčí. A aj to, že už nie je pri jazierku sama. Vedľa nej sedel niekto, kto takmer rovnako prerývane dýchal. Vyskočila na nohy. Stále bola totálna tma, preto hneď nerozoznala, kto to je. Keď si však uvedomila, kto sa nachádza v rovnakej situácii, takmer vydýchla: „Marco,“ a vrhla sa mu do náručia. „Ani som si nevšimla, kedy si sem prišiel,“ povedala roztraseným hlasom. Cítila, ako Marco pokrútil hlavou.
„Ani ja som si ťa nevšimol. Ale niečo sa ťa opýtam,“ odmlčal sa Nečakal, čo Lu odpovie a pokračoval: „Čo to malo, sakra, znamenať?“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár