„Ty zákerný, odporný, prašivý parchant!“ Zvreskla naňho cez celé parkovisko a hlavy sa otáčali ich smerom.
„Lu, zbláznila si sa?“ Zamrmlal Marco nenápadne. Ona si ho nevšímala.
„TY VRAH! BOSORÁK!“ Vrešťala ešte hlasnejšie a pomaly k nemu krivkala. Peter sa uškrnul a siahol do vrecka.
„Posledná skúška,“ povedal tak potichu, že ho Lu takmer nepočula, ale predsa jeho slová zachytila. Prekvapená Maia sa otočila jeho smerom a vzápätí vykríkla a uskočila od neho. Peter z vrecka bundy vytiahol malú zbraň. Lu zamrzla na mieste. Uškŕňal sa ako šialený a to jej naháňalo ešte väčší strach ako pištoľka.
Otočila sa k Marcovi a chcela ho varovať, že Peter je Petris, ale už to nestihla. Ozvalo sa ohlušujúce „PLESK!“ ako tisíckrát zosilnený zvuk praskajúceho papierového vrecka a Marco sa zvalil na zem.
Lu zavrela oči. Klesla na kolená. Hruď jej zalievala neznesiteľná bolesť. Ale nekričala. Vedela, čo to je. Je to posledná skúška. A keď ju zvládnu, obaja, stretnú sa o pár rokov a budú žiť spolu, šťastní a nič nevediaci.
Pri tej predstave sa Lu usmiala a nechala bolesť, nech ju zalieva ďalej. Videla Petra, ako sa zvrtol sa päte a takmer odskackal preč a Maiu, ktorá sa konečne odvážila pohnúť a vykročila ich smerom. Pomaly obrátila zrak k Marcovi. Bol mŕtvy, bledý ako stena a pomaly chladol, ale stále bol krásny a statočný a ona ho stále milovala.
Stále sa usmievala. Aj keď chytila jeho rozmazávajúcu sa ruku do svojich rúk, pretože sa bála, že zmizne a už ho nikdy neuvidí, aj keď si uvedomila, že sa nerozmazáva on, ale jej zrak, aj keď ju úplne zahalila tma a jej sa konečne uľavilo.
Ako sa tešila na stretnutie s ním...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár