Jej otec bola kapitola sama o sebe. Alkoholu holdoval už roky predtým, ale nikdy to s ním nepreháňal. Bol to milý a čestný muž, ktorý sa jednoducho rád zabával. Preto ani jeden z nich nechápal, prečo ich jej matka a jeho manželka opustila. No po tajomnom úteku jej matky prepadol alkoholu vo veľkej miere a zmenilo sa aj jeho správanie. Bol nepríjemný, lenivý, do práce chodil len preto, aby si mohol zarobiť ďalšie peniaze na chľast. V jednom kuse bol podráždený a z ničoho nič vykrikoval po Magde hrozné veci. Ako napríklad že to ona môže za to že ich opustila Silvia, Magdina matka, alebo že je hrozne lenivá a podobne.
Nič z toho však nebola pravda. Nech ich matka opustila kvôli čomukoľvek, Magda si bola na sto percent istá, že ona za to nemôže. Veď mala vtedy len štyri roky, ako by mohla spôsobiť niečo, kvôli čomu Silvia odišla? Naopak, bola presvedčená o tom, že za to môže jej otec a jeho zábavky. A bola si istá aj tým, že matku určite podviedol, možno aj neraz. A lenivá taktiež nebola, mala brigádu popri škole, ale otec o nej sotva vedel, pretože aj keď mu to Magda pripomenula, o chvíľu na to kvôli alkoholu tak či tak zabudol. A známky v škole mala tiež vynikajúce. Odjakživa mala hlavu na učenie.
Magda, kým nestretla pred polrokom Jakuba veľmi trpela a neraz premýšľala nad samovraždou. Dumala nad tým, aké to asi je umrieť a či sú pravda tie reči o svetle na konci tunela alebo po smrti nie je už nič iba tma a vzduchoprázdno. Až Jakub jej otvoril oči.
Stretli sa v kníhkupectve v deň, kedy sa obaja rozhodli uliať zo školy, pričom o tom ani jeden netušil. V škole sa občas vídali na chodbe, boli z rovnakého ročníka ale inej triedy. Nikdy sa však nerozprávali. Až do toho dňa. Nechtiac do seba vrazili v uličke s fantasy literatúrou. Od tej doby boli nerozluční.
Jakub mal na rozdiel od nej život takmer ako z rozprávky. Ale naozaj iba takmer. Mal bohatých rodičov, veľký dom, peňazí ako hrachu. Ale on najviac zo všetkého túžil po pozornosti svojich rodičov. Otec bol veľkopodnikateľ a matka sa nestarala o nič iné iba o seba, nákupy a skrášľovacie procedúry. Už odmalička bol vychovávaný pestúnkami. Magda bola preňho taktiež ako slnečný lúč v zamračený deň.
Konečne dorazili do školy. Na chodbe sa pobozkali. Vždy sa im veľmi ťažko lúčilo aj len na obyčajných päť minút.
„Cez prestávku sa vidíme,“ pošepkal jej Jakub do ucha. Prikývla a znova ho pobozkala. Potom už odkráčal každý svojou cestou.
Boli dohodnutí, že po škole si pôjdu sadnúť niekam na kávu. Magda sa nevedela dočkať, na poslednej hodine rátala minúty do konca vyučovania, zdalo sa jej, akoby jedna minúta trvala celú hodinu. Netrpezlivo klopkala nohou. Ku koncu hodiny jej prišla esemeska. Pod lavicou odblokovala mobil a pozrela sa, od koho je. Od Jakuba. Otvorila správu.
Magduska mrzi ma to ale po skole s tebou nemozem
ist matka ma chce predstavit nejakym jej
kamaratkam. Zajtra ti to vynahradim. Lubim ta.
Hoci bola Magda veľmi sklamaná, odpísala mu na to:
To nic uzi si to. Tesim sa na zajtra.
Aj ja teba lubim.
Zrazu minúty ubiehali o čosi rýchlejšie, ani sa nenazdala a už zvonilo na koniec vyučovania. Schmatla svoje veci a vybehla zo školy. Pri školskej bráne zastala a rozmýšľala, čo bude robiť. Domov sa neponáhľala, brigádovala každý druhý deň, na dnes jej vychádzalo voľno. Preto sa rozhodla, že si pôjde požičať nejakú knihu do knižnice a na kávu zájde sama. Nemala dokonca ani žiadne kamarátky, s ktorými by mohla ísť.
V knižnici si požičala hneď dve knihy, ktoré ju oslovili a zamierila do najbližšej kaviarne. Už mala ruku na kľučke, keď vtom začula hlasy spoza rohu.
„Čo keď na to príde?“ Spýtal sa upišťaný dievčenský hlas. Magde bol ten hlas veľmi povedomý. Veľmi sa podobal na hlas, ktorý patril Veronike, triednej krásavici, vysokej dlhovlasej blondínke, ktorá sa vždy obliekala podľa poslednej módy.
„Neboj sa, nepríde na to,“ odvetil jej mužský hlas. Magda cítila, ako jej žalúdok spravil kotrmelec. Tento hlas sa veľmi nápadne podobal na Jakubov. Opatrne, aby neurobila nijaký hlasný zvuk sa začala približovať k rohu. Keď dorazila k rohu budovy, oprela sa chrbtom o stenu a zhlboka dýchala. Možno to nie je Jakub, ukľudňovala sa k duchu, možno je to iba nejaký chalan s podobným hlasom.
Spoza rohu začula nechutné mľaskavé zvuky ako pri bozkávaní. Keď utíchli, chalan povedal niečo, po čom mala pocit, že celý jej svet prevrátil na ruby.
„Napísal som jej, že sa stretnem s matkou a jej kamarátkami. Na nič nepríde,“ znova mľaskavé zvuky.
Magde sa podlomili kolená. Kebyže sa neopiera o stenu, určite by spadla na zadok alebo na kolená.
Chvíľu premýšľala, čo robiť. Mozog mala ako vygumovaný. Potom sa rozhodla. Zhlboka sa nadýchla a popod nos si zamrmlala: „Teraz alebo nikdy,“ a vykročila spoza rohu. Ruky si založila na prsiach. Ocitla sa zoči-voči Veronike a Jakubovi, tak tesne prilepených na sebe, že sa takmer nedalo rozoznať, kde sa končí Jakuba a začína Veronika. Ešte si ju nevšimli.
„Toto je jedna z matkiných kamarátiek?“ Prehovorila čo najpevnejším hlasom. Cítila, ako sa jej do očí tlačia slzy. Ale nemohla plakať. Ešte nie. Nie pred tým hajzlom a tou odpornou falošnou sukou. Pohľad uprela na Veroniku. Priala sa, aby mohol pohľad vraždiť.
„Môžeš mať ktoréhokoľvek chalana na tomto posranom svete a ty si vyberieš akurát Jakuba,“ pretisla pomedzi zuby. Potom sa zvrtla na opätku a odkráčala domov. Za sebou počula Jakuba ako vykrikuje jej meno. Neobzrela sa. Čakala, že sa za ňou rozbehne a ospravedlní sa jej, určite by mu neodpustila, ale aspoň by sa snažil. On tam však zostal s tou kozatou blondínou. Za to ho nenávidela ešte väčšmi.
Doma ju privítal zatuchnutý vzduch a prítmie. Otec sedel v kresle a spal s hlavou opretou o vlastné plece. Nechutne chrápal a po brade mu stekali sliny. Magda vzdychla, pohľad na tú scénu ju naštval a podráždil ešte viac, hoci sa zdalo, že sa to už viac nedá. Prešla k oknu, odostrela žalúzie a naplno otvorila okno. Otca to nezobudilo.
Prešla do svojej izby. Školskú tašku z celej sily hodila o stenu. Zazvonil jej mobil. Vytiahla si ho z vrecka. Jakub. Zrušila ho.
Zamierila do kúpeľne. Podišla k vani a pustila horúcu vodu. Schytila žiletku a položila ju na okraj vane. Počas čakania, kým sa vaňa na pustí sa povyzliekala, rozpustila si vlasy a prečesala si ich. Zastavila vodu a vošla do vody. Bola horúca, ale Magde to nevadilo. Po lícach jej začali stekať slzy. Chytila hubku a poumývala si celé telo. Našampónovala si vlasy a potom si ich opláchla vo vode. Oprela sa o okraj vane a skĺzla sa pod vodu. Ležala pod ňou a rozmýšľala. Napokon dospela k rozhodnutiu. Keď ju začali páliť pľúca od nedostatku vzduchu vynorila a pretrela si oči, aby z nich dostala vodu.
Potom pravou rukou chytila žiletku a nastavila ľavé zápästie. Spravila dlhý hlboký zárez. Zaštípalo to, ale Magda si to takmer vôbec nevšímala. Nič ju v tejto chvíli nebolelo viac ako zlomené srdce. Voda sa takmer ihneď zafarbila na červeno od vytekajúcej krvi.
Prechytila si žiletku a porezala sa na druhom zápästí.
Zatmelo sa jej pred očami. Život z nej vytekal spolu s jasnočervenou krvou. Vtom začula ako jej zvoní mobil. Počula to akoby z veľkej diaľky, akoby bola pod vodou. Oči sa jej zatvárali. Vtom v rohu miestnosti niečo zbadala. Akýsi zvláštny tieň. Prinútila sa otvoriť oči. Bola to postava v tmavom plášti a ukazovala na ňu prstom.
Smrť, prebleslo Magde mysľou. Mobil prestal vyzváňať a hneď na to sa rozozvučal znova. Postava sa k nej začala približovať. Čoskoro bude pri nej, schytí ju do studených rúk a stiahne so sebou do podsvetia. Magda sa preľakla. Uvedomila si, že nechce zomrieť. Smrť bola desivá, šíril sa od nej chlad, až sa Magde rozdrkotali zuby.
„Nemôžem zomrieť,“ vysúkala zo seba pološeptom. Videla, ako potava zaváhala. Na chvíľu zastala, potom sa zase pohla jej smerom. Magda pozbierala posledné zvyšky síl a načiahla sa za mobilom, ktorý ležal na kôpke vecí pri vani. Chytila ho do ruky a zdvihla hovor.
„Magda, počúvaj, mrzí ma to, daj mi ešte...“ začal, no magda ho prerušila.
„Jakub, zavolaj záchranku. Chcela som sa zabiť,“ vysúkala zo seba bez toho, aby si uvedomila, čo vlastne hovorí. Jakubovej odpovede sa už nedočkala. Zatmelo sa jej pred očami a ruka s mobilom klesla do vody. Posledné, čo Magda videla bola postava, ktorá stála pri vani a naťahovala k nej ruku. Potom sa prepadla do čiernočiernej tmy.
Zobudila sa v bielej sterilnej miestnosti. Hneď jej bolo jasné, že je v nemocnici a žije. Žije! Keby vládala, určite by sa zasmiala. Okašľala Smrť. Obe zápästia mala obviazané a v pravej ruke mala zapojenú infúziu. Pri jej posteli niekto sedel. Opatrne pootočila hlavu v strachu, že to Smrť predsa len nevzdala. Nie, bol to len jej otec. Držal ju za ruku a upieral na ňu hnedé oči. Stále z neho bol cítiť alkohol, ale určite bol triezvy.
„Čo tu chceš?“ Zachrapčala Magda.
„Prestanem piť,“ odvetil otec, pričom jej otázku ignoroval.
Magda sa pousmiala. Predsa len bol jej pokus o samovraždu na niečo dobrý.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A už stačilo toho negatívneho patetického nánosu okolo smrti...nič o nej neviete.
Inak,som to nečítal,len to rezanie žíl,takže romantický epos nebudem hodnotiť.