čakám, čo mi frnkne do čela.
Snívam o veciach, ktoré mi netreba,
ktoré som ešte včera nechcela.
Radšej si počkať čo spadne do dlaní,
pozerať odkiaľ to má prísť,
než sklopiť pohľad sklnkom zvádzaný
a skúsiť si za svojím ísť.
Ešte pár vrecák naplním nádejou,
ešte sa pozriem do slnka
a potom ľahkým tieňom anjelov
odrazu prikryješ ma.
Povedz kto si, do tváre ťažko dovidím,
úsporná svätožiara prezradí len to, čo chce(š).
Zúfalo prosím, ale kto už k tebe dokričí,
ležím ti pri členkoch a čakám, kým ma zodvihneš.
Odkedy sa poznám, chcem byť princeznou,
či niekým celkom bezbranným.
Chvíľu trpieť pod tiažou starých snov,
potom sa nechať zachrániť.
Vo výške hľadám si osobných bohov,
tým sa môže všetko vyčítať,
v zápätí zase modlitbou strohou
skúsim si niečo zapýtať.
Ešte pár vrecák naplním nádejou,
ešte sa pozriem do slnka
a potom ľahkým tieňom anjelov
odrazu prikryješ ma.
Povedz kto si, do tváre ťažko dovidím,
úsporná svätožiara prezradí len to, čo chce.
Zúfalo prosím, ale kto už k tebe dokričí,
ležím ti pri členkoch a čakám, kým ma zodvihneš.
Hádam sa dosnívam až k tomu, že ma objavíš,
vezmeš ma pod krídla a povieš, že sa nemám báť.
Hádam sa tentokrát aj ty na chvíľu zastavíš,
znovu sa naučíme prirodzene usmievať.
...ale ty sa tiež pozeráš len hore...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
layla20
2. 7.júla 2011 09:52
fajn báseň
Napíš svoj komentár