siet versov zabudnutych knih,
tajomne rady od starsich,
minulost nas uci zit.
Piano hudbou zodrete
a tony na stol prestrete,
refreny sporo odete,
davaju zmysel planete.
Usmevy znamych, neznamych,
pohlady, ktore kradnu dych,
vasen v skatuli od lasky,
len my vieme kto a s kym.
Plagaty znamych na stenach,
odvazne slova na trickach,
vo vreckach prazdno utulne,
ucime sa vraviet "nie".
Na cele pise sa kto sme
v ociach plamen hori nam
na perach pokus o usmev
a na jazyku zopar fraz,
vona jari vo vlasoch,
v tvari klamna nevinnost,
to dava nam...
Pravo verit v nemozne,
vaznost zamknut na klucik
nevnimat co je skutocne,
po svojom vsetko precitit,
snivat svoj vlastny svet
a mat rad...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
akuska
21. 3.marca 2009 00:52
Prestaň. Budem mať depku. Toľko melanchólie.
Napíš svoj komentár