nalomená vôľa, podkožný strach,
Uschnutá slina, ryha na čele,
lenivosť vo veľkom sa valí z postele.
Sám ako prst, strčený skrz krk,
sedí krt, keď zničili mu vrt.
Pyramídy spadnú raz a tiež opona v nás,
s posledným zubom mi vypadne aj hlas.
Načo sa trápiť, načo sa snažiť,
načo si cestu nahor raziť
silou všetko ľahšie zvykne ísť.
Načo úsmev, načo slová,
načo skúšať zas a znova,
pozvi sa, ak nie si pozvaný.
Dnes sa metlou nezametá, na metle sa lieta,
s hrôzostrašným smiechom sa zlé s horším strieda.
Vianočný škriatok odhodil čiapku,
do pece prikladá a holí si briadku.
S čiernym mrakom v poazdí sa valia húfy zlých,
ten čo predtým k nebu kráčal je tiež jedným z nich.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
drusilladayerova
25. 1.januára 2010 20:40
posledná strofa je neuveriteľná
2
páči sa mi. a stále ťa mám v hlave ako hráš a spievaš. spievala si to. pekne si to spievala... ja (ne)mám asi dar tvoriť vety do komentov
4
Je to take..Od temy k teme, bez ladu a skladu Pisala som to v mensiom amoku, so sinusoidnymi pocitmi, takze ani sama sa nevyznam
Napíš svoj komentár