Sobotné "pamätihodnosti"...

Je to až neuveriteľné aké mám šťastie...

Často si to ani neuvedomujem, ale potom príde chvíľa keď´ďakujem za takéto radosti. Za detinskú bezstarostnosť a hravosť, za blok v hlave, ktorý utláča povinnosti, za milosrdnú zábudlivosť a prežívanie aktuálnej naivnej pointy.

Milujem takéto večery, starostlivo preflákané...lenivé lampy a unáhlený západ slnka, prvá hviezda osvetľujúca šarkana a jeho kúpeľ v Hornáde, bublnifuková optika...ihriskový kolotoč, odstredivá supersila, hororové nebo...zaslúžené pivo pri najlepších baladách, rozhovory o dobiedzavých chybách a plány ako zmeniť svet, alebo aspoň bezohľadných mužov...zima pod nechtami a susedia na balkóne, v prúde konverzácie, na prvom poschodí...moja chuť pridať sa...

Je fajn mať s kým. S kým sa tváriť že všetko bude fajn, s kým viesť ohováracie povrchné autobusové dialógy a dať si koncertného Műllera, zvládnuť "doubledate" bez očakávaní, zbierať gaštany za tmy a tváriť sa nezainteresovane.

Dúfam, že ti to dávam najavo dosť často, ale každopádne, Sue-zee som bezhranične vďačná za to, že ťa mám!

 Vyznanie

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu