Vrabček

Bol raz jeden konár, ktorý nemal veľa listov a strašne ho to trápilo a bál sa že zanedlho bude plešatý. Chúdiatko sa stále trápil a nariekal. Nedalo sa nevšimnúť si , ako sa konárik trápi. Tak raz jedného krásneho dňa sa konárik dohodol s ostatnými konárikmi, že sa spýtajú stromu, čo sa dá s tým robiť. Strom sa tváril prekvapene, že ho niekto otravuje vtedy, keď sa chystal odpočívať po únavnej sezóne plnej krásnych plodov. Tie plody strom tak oslabili, že potreboval nabrať nové sily a to sa dáí len hlbokým spánkom pod prikrývkou čerstvo napadaníého sneho. Konáriky pochopily, že s ich stromom nebude žiadna reč a tak sa obrátili s prosbou na vrabca Ferka. Chceli to stihnúť skôr ako napadnú prvé vločky snehu. Tak zavolali na Ferka a ten bez váhania priletel. Sadol si na smutný konárik a vypočul si čo ho trápi. Hm zamyslel sa Ferko, to nebude jednoduché Ty si konár a konáre su cez zimu bez listov, to by sme museli poprosiť lesnú vílu aby Ti udelila výnimku a nechala Ti zopár listov aj cez zimu. Nie je to nemožné ale nebude to zadarmo, povedal Ferko. Konárik súhlasil ale zároveň sa obával, čo za to bude Ferko chcieť ? Nooo povedz Ferko, čo také by som Ti ja mohol dať ? Ferko sa zamyslel, obletel strom dookola, znovu si sadol a povedal " Nič také hrozné to nebude". Konárik sa potešil ale stále nevedel, čo Ferko od neho bude chcieť a tak sa spýtal znova. Ferko nato "neboj keď lesná víla povolí, dám Ti vedieť" a odletel. Ako dni plynuli tak aj konárik mal deň čo deň menej a menej listov. Bol z toho chudák mrzutý ale stále vňom žila nádej, že sa ferko objaví a prinesie dobrú správu. Konárik chudák netušil, že pre vrabca Ferka nebol až tak dôležitý ako si pôvodne myslel. A tak čakal a čakal až prišiel aj o posledný list. Celú celučičkú zimu konárik plakal a plakal až do Jari. Čo sa to so mnou deje ? Mám nejaké púčiky na sebe, čo toje ? Nechápal konárik. Za pár dní sa objavili prvé lístky na strome a samozrejme, že aj na konáriku a ten bol celý šťastný a pripisoval zásluhy Ferkovi. A Ferko po zime prišiel a uvedomoval si, že konárik nechápe celkom nič a tak bez váhania vytiahol zmluvu na podpísanie pre konárik. Ten celý šťastný bez mihnutia oka podpísal ani sa len nemusel pozrieť, čo na tej zmluve je. Neskôr prišiel Ferko aj so svojími papiermi a šiel si preto, čo mu patrilo. Preto, čo mu konárik podpísala čo to bolo ? Noooo konárik sa Ferkovi upísal, že mu bude slúžiť celoživotne bez nároku na honorár ako hlavný konár jeho hniezda. Plakal konárik, plakal celý strom ale Ferko bol štastný, veď aké to je jednoduché, treba len ľudí vypočuť a pár milých slov a oni Vám podpíšu čokoľvek. Samozrejme, že ten Ferko nie je vrabec a konárik nie je konár ale to už je iný príbeh.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu