Na lavičke , uprostred parku , rozvoniavala vôňa ruží z okolitých trhov , vôňa stromov z tunajšieho parku a pocit vďačnosti a sebaúcty sa šíril navôkol v centre nášho malého mestečka.

Prišlo veľa rôznych ľudí , nielen ona . Moja bývala sestra , najlepšia kamarátka Stephanie .

Stretli sme sa pri najznámejšom stánku s ružami , kde som jej hneď ako som ju uvidel dal ružu a čakal na jej odpoveď . Povedala že pôjde. Ako jediná si všimla čo je vo mne a nie čo na mne .

Viem to pretože , tie ktoré ma uvideli , ani tú ružu neprijali . Bola skvelá , možno viac ako teraz. Verili sme si , obaja sme mali radí kapučíno , čítali sme si spolu a obsahy kníh sme si hovorili dopredu .

Boli sme nerozluční , mali sme sa radi a rozmýšľali aká bude naša budúcnosť . No naši rodičia neboli s nami súcitní , chceli nás rozdeliť , podstrčili jej chlapca s iného mesta , no ja som vedel že je to klam.

Tajne sme sa stretávali , na našom mieste , pri stánku kde sme si neraz vymieňali pocity a verili sme že sa dá všetko do poriadku .

No nedalo , chúďa , rodičia ju neraz dobili do krvi , kvôli mne , chcel som byť s ňou , no nechcel som aby trpela . Povedal som nech sa rozídeme , ale ona nechcela .

Povedala rodičom že ujde a nakoniec aj ušla . S nimi .

Veľmi mi chýbaš , aj keď si na mňa zabudla , ja na teba nie . Dobrú noc , Stephanie .

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár