Asi tak nejak by som skomentoval jeden pekný blog, kde som ani na sekundu nezaváhal, a ihneď odpísal, nakoľko som už dávno nenapísal nijakú recenziu.
V tomto peknom adventnom období sa toho udialo skutočne hodne veľa, čo som rád. Vraj veriť druhým je cesta do pekla.
Keď som si vcelku prečítal ten blog, ľudsky môžem povedať, že asi tak so všetkým súhlasím. Verím tomu, že to pisateľka píše pravdepodobne so značnou životnou skúsenosťou.
Ak mám povedať za seba, neviem si dostatočne vysvetliť súčasný fenomén dnešnej doby, v ktorom sa necítim dostatočne šťastný, slobodný, nejak pozitívne naladený. Mám osobne, ak poviem za seba tenenciu kadekoho upodozrievať. Nie preto, žeby som mal nejaké predsudky, ale nie som si istý, či je to dôveryhodná osoba, nakoľko v minulosti sa stávalo, a dal som si skutočne poradiť, poučil som sa, proste život pripravuje mnohé skúšky, a teda ktorej by som mal len tak dôverovať. Človek si musí zaslúžiť pozornosť a dôveru. O tom som sa zmienil.
Každý upozorňuje druhého, aby bol originál, jedinečný, pričom ten dotyčný je vlastne len akási dokonalá replika. Komu mám veriť? Obávam sa, že jediný, komu môžem dôverovať je skutočne len ten kňaz vo spovedelnici, ktorý určite nezradí a nesklame moju dôveru ku nemu. Obávam sa, že ani starí ľudia už nie sú nejakým majákom, nejakým morálnym symbolom akejsi stareckej múdrosti, pretože síce všetci sme ľudia, ale pamätajte, že nikdy neviete, čo sa odohráva v hlave toho druhého.
Ani sa veľmi nečudujem, že keď sa všade ohovára, že čoraz častejšie sa stenšuje stena viery v toho druhého, to, že druhému proste verím. Ale tiež len do tej chvíle, kedy nezistím, že ma nejako zradil. A stalo sa už pravda. A tu sa znižuje dôvera, vytráca sa vzájomný rozhovor, ľudia sa uzatvárajú do seba, kadetade sa len ohovára. Už teraz večer sa mi to stalo. Pristavil som sa po skončení svätej omši s jednou pani, ktorú som považoval za veľmi dôveryhodnú, normálnu osobu. Mám ju veľmi rád, ale niekoré zaslepené postoje, ktoré nepripúšťajú iný názor... proste mám pocit, že práve tieto situácie, a plus to, že mi môže byť v podstate stará matka, sú akýmsi spúšťacím mechanizmom pri konfliktoch, pri ktorých ste veľmi smutný.
Neviem prečo, viacerí ľudia majú potrebu chváliť akúsi autoritu, a nepripustiť si nijaké krivé slovo na ich adresu. Je veľmi zaujímavé, ako neuveriteľne ľahko si dokážu takíto ľudia omotať druhých okolo prsta, a oni mu to všetko uveria.
Darmo, masa je masa, to neoklamete nijako. Na druhej strane už mladí ľudia, ba deti, veľmi pudovo dokážu vycítiť, kto je pre nich spriaznená osoba. Človek, ktorý ešte nemá nejako veľmi dobre vyvinuté nejaké rozpoznávacie znaky, sa ale nanešťastie celkom ľahko môže pomýliť, a uveriť pozlátke, avšak nevidí do zlého, prehnitého jadra, ktoré sa skrýva za častokrát amorálnym vnútrom. Potrebujem takto ďalej klamať samého seba? Asi nie.
Skúsenosť ma poučila, že od takýchto ľudí treba dať ruky preč. Veľmi zle mi padlo, ale v podstate nijako sa nad tým nepozastavujem, lebo na druhej strane neviem, s akým úmyslom to vyslovila, keď mi jedna stará žena povedala, že som veľmi zlý človek. Dúfam, že Pán Boh bude dostatočne milosrdný pri poslednom súde, pretože....pravdepodobne sa mýlite. Neviem kto jej na to dal právo, ale v podstate mi to je jedno. Pravda je taká, že som v podstate na niektoré reči dosť flegmatický. Čo ma samozrejme teší. Nikdy by som druhému zlé neprial, a nikdy prvý nezačínam.
Je jedno, v akom prostredí sa pohybujete, podivné individuá sa nájdu za každým rohom, a preto je veľmi múdra rada, dôveruj, ale preveruj. Nechcem to veľmi tu rozoberať, neprináleží mi to, ale ako človeka by som a mal zastať otca arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka. Pravda je, že nepoznám nič, nepoznám nijaké dôvody, ale pre mňa je autorita, pre mňa je človek, ktorého si Pán vyvolil, a ustanovil, aby šiel a prinášal obetu.
Motto dnešného dňa by malo znieť. Kajajte sa a verte evanjeliu. Usilovne slúžte druhým. Minule som sa zamyslel, a prišiel som na to, že ešte aj dnes existujú profesie, kde ste vlastne sluhami.
Rôzne oblasti. Možno poviem trochu nezvyčajne, ale nepripadá vám vnešené, keď si poviete, že ste sluha? Nie je to pre vás pocta? Už dávnejšie som sa nad tým zamyslel. Nie nadarmo Pán Ježiš spomína v Písme Svätom, že kto sa povyšuje bude ponížený, a kto sa ponižuje bude povýšený.
Prajem všetkým príjemný adventný piatkový večer, a nech sa všetkým darí. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
veľmi pekný blog, súhlasím so všetkým je to tak. Bohužiaľ, človek sa musí veľakrát popáliť aby nato prišiel.
Napíš svoj komentár
P.S. predať svoju slobodnú vôľu, KOMUKOĽVEK je práve zaručená cesta do pekla
ano mali by sme si to "sakramentsky" rozmyslieť, komu predávame svoju vôľu,je to dar od Boha a Boh je náš Dar, s ktorým by sme mali nakladať ako v "rukavičkách"...
filip
pekný večer