Teraz by som chcel pridať jedno adventné zamyslenie, ktoré skôr bude polemizovať o plánovanom konci sveta, ako sa to dozvedáme z médii, a rôzne povesti ohľadom tejto problematiky.

Vychádza to na piatok. Avšak pravda je taká, že ten deň bude pre mňa pravdepodobne taký istý, ak sa samozrejme nič mimoriadne nestane. Pôjdem normálne do mojej práce, na ktorú sa stále teším, pretože v nej pomáham skutočne tým, ktorí to najviac potrebujú.

Najtragickejšie na tomto všetkom je práve ten fakt, že veľa ľudí sa bojí dátumu, ale Boha sa vôbec nebojí.

Aj tieto udalosti, celosvetový ošiaľ ohľadom jedného dátumu napovedajú, akí su ľudia infantilní, akí sú rozumovo zaostalí a aké majú až príliš detinské myslenie. Aspoň si to tak ja myslím, hoci samozrejme, nikoho nechcem uraziť. Ako príklad by som spomenul vysmievaniu sa kresťanstvu, ktoré spomína vo Svätom Písme, že na konci vekov príde Pán súdiť živých i mŕtvych. Ateisti napríklad žiadajú od nás dokázať skutočne nemožné, ale že niekto verí na koniec sveta je až povážlivé. Na druhej strane, ak niektorí neveriaci len skrz tento dátum uverí v Pána Boha, prijme ho ako svojho opravdivého Vykupiteľa a Spasiteľa, nemá sa preto v tento deň skutočne nikoho obávať.

Vystanoví mi otázka, že keď tomu skutočne uverím, či to nie je nedostatok viery v Boha, pretože aj mnohí kresťania tomu veria.

Chcem povedať, kto je veriaci, a vážne verí niečomu takému, tým pádom pochybuje pravosti Písma Svätého, nemá dostatok opravdivej viery v Boha, a boh pre neho nie je ten Najvyšší, pretože Najvyšším, sa mu v tom raze, nanešťastie stal internet, televízia, rádio, ktoré oznamujú rôzne nezmysly. Vystanoví mi teda skutočnosť, že takýto človek mal by ísť okamžite na svätú spoveď oľutovať hriech, že sa práve dopustil prestúpenia prvého božieho prikázania, ohľadom ktorého by som sa teda v dnešnej tematickej časti chcem trošku povenovať.

Prvé prikázanie znie. Ja som Pán Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov, okrem mňa aby si sa im klaňal. Ďakujem Pánovi za toto prikázanie, pretože nie strach z konca sveta, ale strach zo samotného veľkého Dňa Božieho by nás ma práveže spútavať. Bojíme sa kadečoho, ale hlavná vec, že mnohí ateisti sa neboja Pána Boha, a smelo sa ešte aj posmievajú. Mnohí majú nedostatok viery. Aj v Starom Zákone sa stretávame s niečím podobným, a ako výstraha by nám mala poslúžiť starozákonná Lótová žena, ktorá nedôverovala Bohu, a šanovala mesto, z ktorého jej Pán prikázal odísť, a aby sa neobzerala za sebou.

Ako ortodoxný kresťan nemôžem pochybovať o pravosti a autentickosti tohto biblického príbehu, a vraj existuje aj socha, ktorá dosť nápadne približuje akúsi postavu. Či to je pravda, alebo nie, môžem povedať len jedno jediné, ktoré som teda spomenul.

Nie možno môj hriech, ale nedostatok kajúcnosti, nedostatok opravdivej viery v Boha, nedostatok lásky, to, že sa smejeme ľuďom ktorí veľmi veria, ktorí veľmi dúfajú a dôverujú, môže nakoniec spôsobiť to, že sám Pán sa od nás odvráti. Ja sa veľmi bojím Pána. Nie tak, ako sa človek bojí človeka, aby mu neublížil, ale človek musí mať rešpekt pred niečím, čo presahuje jeho myslenie. Od istej doby ako keby som kašľal na mienku ľudí. Tí mi nespravia nič také, čo by mohlo mnou otriasť, a keby aj áno, udeje sa niečo na pár minút, potom sa z toho dostanem, a život bude zase v podobných koľajách, ako to bolo doteraz. Boh je skutočne veľmi úžasný, a pozývam vás vzbudiť si opravdivú ľútosť nad hriechami, vzbudiť si väčšiu vieru.

Veľa ľudí nemyslí na smrť, a myslí si, že sa ho to netýka, je to veľký omyl. Stačí, keď si prečítam správy na internete... Ten a ten náhle zomrel, toho smrť zastihla kdesi na horách, toho na ceste, toho pri nejakej hre, toho pri práci. Myslieť na večnosť by mali aj neveriaci. Kiežby každý uveril, že Ježiš Kristus skutočne vylial svoju presvätú drahocennú Krv skutočne za všetkých, aby všetkých pritiahol k sebe.

Je zaujímavé, keď niekto povie, že kresťan je naivný, keď môže niečomu takému uveriť, pre mňa ako kresťana je zaujímavý pravý opak a síce, že ako niečomu takému mocnému,tajomnému, čo presahuje moje myslenie, by som nemohol veriť. Veriť sa proste nedá. Nikomu nič nechcem vnucovať, a každý má svoje rozhodnutie, avšak, to že existuje niečo medzi nebom a zemou, to že sa skutočne deje v okamihu smrti, o tom mnohí práveže vôbec nepochybujú.

Pravda je, že aj v starom zákone sa ľudia smiali biblickému mužovi Noe. Staval koráb, a keď nadišiel čas, ako mi káže biblia, on a ostatní nastúpili do korábu, a iní zahynuli, až holubica priniesla zelenú ratolesť po niekoľkých dňoch, že vody ustúpili, a opäť sa všetko zazelenalo.

Priblížim to do dnešnej doby. Tu vôbec nejde o koniec sveta. Ani o nijaký dátum. Veriaci kresťan sa má neustále modliť, aby sa Pán zmiloval nad ním, pretože nikto nevie dňa ani hodiny. Je advent, a tiež čakáme Pána Ježiša. Pozývam všetkých kresťanov katolíkov, východných kresťanov, ak je tu niekto východného rítu, aby išiel na svätú spoveď, a aby sa pred sviatkami zmieril s Pánom Bohom, pretože ten jediný vie, čo bude s tebou, ten Jediný má moc všetko zmeniť. Ty nezmeníš nič, ale všemohúca božia dobrotivosť, a prozreteľnosť zariadi všetko tak, že ty to nakoniec prijmeš také, aké je to pre teba najlepšie. Až teraz som si uvedomil, čo je to povedať, keď Anjel Pána zvestoval Panne Márii, a keď ona povedala, nech sa mi stane podľa Tvojho slova!

Nech sa mi stane podľa tvojho slova. Aj my si opakujme, a budeme zaručene šťastní. Pochválený buď Ježiš Kristus.

 Blog
Komentuj
 fotka
zajkousko  15. 12. 2012 16:16
ano, veľa ľudí bude sklamaných, že sa koniec sveta nekoná....

žiadna senzácia nebude...



a preto ostávajme verní tomu čo je napísané v modlitbe Pána : "príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi..."



Amen.



filip
Napíš svoj komentár