Čo konkrétne znamenajú moje slová v poslednej vete, vysvetlím približne v tomto kontexte.
Môj vzťah k Bohu je duchovný, a pojem duchovný sa nedá vysvetliť. Proste racionálne jednoducho nedokážem zdôvodniť, prečo napríklad idem do kostola na sv.omšu, ako tomu napríklad bolo včera, a rozmýšľam nad tým, že bud pôjdem aj dnes cielene, ako tomu bolo včera, alebo pôjdem možno na nejakú krátku adoráciu, poklonu, a podobne.
Ťažko teda povedať, aká emócia charakterizuje, vyjadruje, definuje, nazvite si to ako chcete vzťah k Bohu, k duchovnému životu.
Mnohí si povieme, že duchovný život je niečo, čo ma necharakterizuje, zvlášť u ľudí, ktorým to teda je srdečne jedno. Ktorí žijú možno z výplaty do výplaty (väčššina z nás tak žije, to si musíme priznať), ak nie horšie, a moje skúsenosti z predchádzajúcej práce, kde moje pôsobenie bolo ukončené koncom roka, niekedy deň či kedy pred silvestrom, ako posledným dňom minulého kalendárneho roka ma teda v tomto umocnili v mojom osobnom presvedčení, že predsa Pán je už naozaj blízko, Pán prichádza. O tom som pevne presvedčený. A mnohí samozrejme tomu neveria, ale ... uveria, pretože je to realita.
Realita tohoto všetkého spočíva aj vtomto kovidovom období, pretože na kovid som bol ťažko chorý vo vážnom stave, a vďačím naozaj ľuďom, ktorí sa o mňa starali, že zásluhou Pána Boha som sa dokázal z tohoto ťažkého marazmu vyliečiť.
To bolo niečo, kde som si prehĺbil vzťah k Bohu k tým, že som nutne pochopil, že Pán prichádza.
Tu sa môžem pristaviť, čo konkrétne som zažil a vysvetliť, o čo teda ide.
Minule som bol pri kostole, v jednej dedine, je to nie veľmi vzdialené od mesta, kde bývam, asi 12 km, chcel som sa zúčastniť sv. omše, ale som nešiel. Predpokladal som, že po jej skončení bude hustá tma, a upustil som od tohoto názoru. Úmysel teda som mal, ale som ho neuskutočnil. Čo ale na druhej strane som dotiahol do konca a uskutočnil bola skutočnosť, že som včera sa zúčastnil na sv. omši. Nehovorím, že som kôli tomu niečo veľké obetoval, aj keď koli tomu dohromady som musel prejsť niečo okolo 20 km plus mínus, ak rátam aj predchádzajúcu cestu na cintorín, kde som sa bol modliť pri hrobe mojich starých rodičov a tety.
O čo teda ide.
My nepotrebujeme stavať na nejaké emócie. V podstate je úplne jedno, či nejaký úkon spravíte, alebo nie, či niečo ostane vo vašom srdci, duchom možno budete niekde prítomný, možno máte nejaký úmysel, ale ho nedotiahnete do konca, ale máte oprávnené prekážky, ktoré za istých okolnosti naozaj niečo vám znemožňujú.
Vždy sa nájde nejaká cesta, ktorá vám vaše plány predsa len pomôžu uskutočniť. Presne ako spomínajú biblické state, ani výška, ani šírka nemôžu spôsobiť, že ma niečo odlúči od Božej lásky, a celkovo od jeho prítomnosti, ako to môžeme si prečítať v textoch starého zákona.
Zanedlho nastane doba, kedy bude úplne jedno, akú školu strednú, alebo vysokú si vyštudoval, či robíš upratovačku, upratovača, vrátnika, alebo riaditeľa nejakej firmy, všetko možno bude len o otázke prežitia a neprežitia. Nechcem sa prirodzene, stavať do role nejakého vizionára, aj keď nejaké tie vízie som mal, a sú viacmenej reálne, verím im, verím im nie preto, lebo som to akosi videl, ale preto, lebo udalosti tohoto života, čo všetko sa deje aj za posledné dva roky nasvedčujú, že.... "Tvárnosť tohoto sveta sa míňa...", ako sa to píše v liste Pavlovom Korinťanom, súradnice1 Kor 7,31
Záverom môjho poobedňajšieho zamyslenia chcem povedať približne toľko, že my potrebujeme zažiť akúsi realitu, ktorá odkryje naše možnosti, alebo práve naopak naše nedostatky, a s tým spojené nemožnosti, ktoré teda môžeme, alebo nemôžeme vykonať, a čo všetko to môže značiť pre našu budúcnosť, a ako sa zariadime, aké máme teda možnosti. nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zajko1211
10. 2.febuára 2022 21:58
veľmi, veľmi pekné myšlienky....
2
@Vreskot000
Vreskot, samozrejme niektoré veci ako to čo si spomínal že čo ťa presne ťahá k tomu ísť na omšu, netreba vysvetlovať, a ani to od teba nikto nežiada, ale veľa vecí by si kresťan vysvetlovať mal, a mal by bažiť po odpovediach.... Každá náboženská viera nech je už hocijaká, by mala stáť na rozume, a neodporovať si s realitou ktorú pozorujeme... Ak je viera založená len na subjektívnych pocitoch, sotva može taká viera obstáť... aj tí čo veria v špagetové monštrum, alebo v budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, judaizmus, ezoteriku a iné náboženstvá, tiež majú taký vnútorný pocit že to čomu veria je pravda, ale rozumovo to zdovodniť nevedia.... Takto sa pravda nájsť nedá, lebo toto majú všetky náboženstva... Ak by teda aj nejaký Boh existoval, tak toto by nebolo tým na základe čoho by sa dal Boh poznať.....
A čo sa konca sveta týka, ten biblia predpovedala už na 1 storočie... V Mt 10:23 Ježiš učil, že príde skorej než sa stihne evanjelium rozhlásiť do všetkých izraelských miest... V Mt 24: 1-36 Ježiš učil že príde ešte za jeho generácie, hned PO zničení Jeruzalemského chrámu... Chrám bol zničený v roku 70 a koniec sveta nenastal... V Sk 2:13-17;Rim 16:18-20;1Jn 2:18;Heb 10:37 sa hovorí o tom že Boh príde "čoskoro", že je "posledná hodina"., že Boh príde za "celkom krátku chvilku"....V 2 Sol 4: 13-18 Pavol veril tomu, že bude medzi tými čo zažijú Kristov príchod....
Kresťania v 1 storočí, ten rýchly koniec sveta pocitovali tak ako to teraz pocituješ ty......
Mám taký pocit, že si veriaci len preto, lebo to je pre teba výhodné.... ved kto by nechcel žiť aj po smrti, a veriť v nejaké to "nebo"... to je predsa lákavá možnosť... Ale zase uvedom si, že kresťanstvo nie je jediné ktoré ponúka posmrtný život.... existuje množstvo roznych vier, a mnohé z nich si dokonca ani neprotirečia, a nie sú v rozpore s realitou.. tak napríklad možeš veriť v nejakého "všeobecného Boha vesmíru ktorý v našom vesmíre nezasahuje"; alebo možeš veriť v mimozemšťanoch" a od mimozemšťanoch budeš dúfať spasenie....
Ako niekto kto nezaujato hladá pravdu, by si mal svoje náboženstvo podrobiť kritike, inak pravdu nikdy nenájdeš...
Vreskot, samozrejme niektoré veci ako to čo si spomínal že čo ťa presne ťahá k tomu ísť na omšu, netreba vysvetlovať, a ani to od teba nikto nežiada, ale veľa vecí by si kresťan vysvetlovať mal, a mal by bažiť po odpovediach.... Každá náboženská viera nech je už hocijaká, by mala stáť na rozume, a neodporovať si s realitou ktorú pozorujeme... Ak je viera založená len na subjektívnych pocitoch, sotva može taká viera obstáť... aj tí čo veria v špagetové monštrum, alebo v budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, judaizmus, ezoteriku a iné náboženstvá, tiež majú taký vnútorný pocit že to čomu veria je pravda, ale rozumovo to zdovodniť nevedia.... Takto sa pravda nájsť nedá, lebo toto majú všetky náboženstva... Ak by teda aj nejaký Boh existoval, tak toto by nebolo tým na základe čoho by sa dal Boh poznať.....
A čo sa konca sveta týka, ten biblia predpovedala už na 1 storočie... V Mt 10:23 Ježiš učil, že príde skorej než sa stihne evanjelium rozhlásiť do všetkých izraelských miest... V Mt 24: 1-36 Ježiš učil že príde ešte za jeho generácie, hned PO zničení Jeruzalemského chrámu... Chrám bol zničený v roku 70 a koniec sveta nenastal... V Sk 2:13-17;Rim 16:18-20;1Jn 2:18;Heb 10:37 sa hovorí o tom že Boh príde "čoskoro", že je "posledná hodina"., že Boh príde za "celkom krátku chvilku"....V 2 Sol 4: 13-18 Pavol veril tomu, že bude medzi tými čo zažijú Kristov príchod....
Kresťania v 1 storočí, ten rýchly koniec sveta pocitovali tak ako to teraz pocituješ ty......
Mám taký pocit, že si veriaci len preto, lebo to je pre teba výhodné.... ved kto by nechcel žiť aj po smrti, a veriť v nejaké to "nebo"... to je predsa lákavá možnosť... Ale zase uvedom si, že kresťanstvo nie je jediné ktoré ponúka posmrtný život.... existuje množstvo roznych vier, a mnohé z nich si dokonca ani neprotirečia, a nie sú v rozpore s realitou.. tak napríklad možeš veriť v nejakého "všeobecného Boha vesmíru ktorý v našom vesmíre nezasahuje"; alebo možeš veriť v mimozemšťanoch" a od mimozemšťanoch budeš dúfať spasenie....
Ako niekto kto nezaujato hladá pravdu, by si mal svoje náboženstvo podrobiť kritike, inak pravdu nikdy nenájdeš...
3
@tomas55555 vieš je ťažko niečo posudzovať z napísaného, aké ma kto myšlienky, keď sa reálne nepoznáme poznávame len sčasti ako to píše sv. pavol. To nie je o emociach vôbec. emocie ma nezaujímajú, ja mam 35 rokov, nie som nejaký tínedžer, ktorý potrebuje zažiť nejaký kresťanský zážitok na spôsob gospel koncertu s klasickým protestantským táraním, aleluja som spasený a neviem čo. to necharakterizuje tvoj vzťah k Bohu. Preto táto tematika ako taká je komplexná. Zistil som, že čím viac prežívaš strach pri nejakej tematike, alebo niečo, čo človeka trápi, tým viac sa odhaľuje pravdivosť javu. napríklad niekto znevažuje Eucharistiu, tým viac sa potvrdzuje jej pravosť. niekto znevažuje sviatosť zmierenia, opätovne píšem, tým viac sa len to všetko potvrdzuje tá pravdivosť a realita toho všetkého. Častokrát čítam, ako niektorí veriaci povrchne pristupujú k jednak sviatostiam, a jednak k náboženskému, duchovnému životu. tak ale vezmem si bibliu do ruky, a niečo si proste prečítam. isto si si všimol, že sem tam pridám nejaký obrázok z prírody, fotím to i phonom, a potom pridám nejaký biblický verš, aby to proste vyznelo v kontexte. proste toto je emocia, ktorá charakterizuje tvoj (môj) vzťah k Bohu, ktorá primárne nespočíva v emocii, lebo emócia môže byť nenaplňujúci, a častokrát frustrujúci pocit, že buď je niečo pre mňa príliš dokonalé, na čo nemám schopnosti niečo dosiahnuť (teraz som sledoval o najúspešnejších hokejistoch taký dokument)alebo je to nedokonalé, ale cítim nedocenenie za to, čo dosiahnem. A čo je horšie. teda. nemať fyzickú a psychickú schopnosť niečo dosiahnuť, alebo niečo dosiahnuť, ale byť zaznávaný a podobne? pýtať sa potom, že čo všetko musím spĺňať, aby si ma niekto všimol. A načo mi to je. Ja to nerobím preto, aby si ma niekto všimol, ale preto, aby som bol vnútorne spokojný, že som využil nejaký potenciál ktorý mám v sebe, a to si môže povedať každý. Aj o tomto to je. druhá vec.
náboženstvo sa kritike podrobiť ako tak nedá, lebo v náboženstve máš určité fakty, ktoré nepustia. Ak Kristus predstavil svoj program behom 33 rokov na to, že v skratke poviem, že spasený budeš, pokiaľ veríš v Boha, konáš skutky vyplývajúce z kresťanského poslania, si schopný prejaviť nielen vieru, nádej ale aj lásku a vieš sa niečoho vzdať pre "vyššie ciele" je to nielen emocia, (emocia ako taká ma nezaujíma) ale je to niečo, čo človeka duchovne pozdvihne na nejakú úroveň, a by som neostal pripútaný k nejakej nepodstatnej veci, ktorá vyslovene zotročuje moju myseľ tým, že niečo chcem dosiahnuť, a spravím pre to všetko.... cieľavedomosť. ale prečo by som chcel niečo dosiahnuť, a spraviť pre to všetko. načo. mať prvenstvo vo všetkom. prvý v prospechu v škole, prvý najlepší v nejakom výrob nom podniku byť najproduktívnejší, najefektívnejši, a na čo. to všetko raz padne, a budeš frustrovaný, ak sa niekto nájde schopnejší, ktorý možno nie je schopnejší, ale je vytrvalejší, čo možno ja nie som. A presne toto je istým spôsobom pocit, ktorý je neviditeľný, nedotknuteľný, čo nevieš vysvetliť, prečo človeka priťahuje a fascinuje k uspôsobeniu niečoho, čo chceš dosiahnuť. mnohí predsa nedokážu zdôvodniť, prečo niečo chcú.... hľadajú teda pravdu? možno áno, ale svojím spôsobom. nech sa ti darí
náboženstvo sa kritike podrobiť ako tak nedá, lebo v náboženstve máš určité fakty, ktoré nepustia. Ak Kristus predstavil svoj program behom 33 rokov na to, že v skratke poviem, že spasený budeš, pokiaľ veríš v Boha, konáš skutky vyplývajúce z kresťanského poslania, si schopný prejaviť nielen vieru, nádej ale aj lásku a vieš sa niečoho vzdať pre "vyššie ciele" je to nielen emocia, (emocia ako taká ma nezaujíma) ale je to niečo, čo človeka duchovne pozdvihne na nejakú úroveň, a by som neostal pripútaný k nejakej nepodstatnej veci, ktorá vyslovene zotročuje moju myseľ tým, že niečo chcem dosiahnuť, a spravím pre to všetko.... cieľavedomosť. ale prečo by som chcel niečo dosiahnuť, a spraviť pre to všetko. načo. mať prvenstvo vo všetkom. prvý v prospechu v škole, prvý najlepší v nejakom výrob nom podniku byť najproduktívnejší, najefektívnejši, a na čo. to všetko raz padne, a budeš frustrovaný, ak sa niekto nájde schopnejší, ktorý možno nie je schopnejší, ale je vytrvalejší, čo možno ja nie som. A presne toto je istým spôsobom pocit, ktorý je neviditeľný, nedotknuteľný, čo nevieš vysvetliť, prečo človeka priťahuje a fascinuje k uspôsobeniu niečoho, čo chceš dosiahnuť. mnohí predsa nedokážu zdôvodniť, prečo niečo chcú.... hľadajú teda pravdu? možno áno, ale svojím spôsobom. nech sa ti darí
Napíš svoj komentár