Vieš, je pomerne ťažko niečo posudzovať z napísaného, aké ma kto myšlienky, keď sa reálne nepoznáme poznávame len sčasti ako to píše sv. Pavol v biblických textoch. To nie je o emóciach ako takých vôbec.
Emócie ma nezaujímajú, ja mam 35 rokov, nie som nejaký tínedžer, ktorý potrebuje zažiť nejaký kresťanský zážitok na spôsob gospel koncertu s klasickým protestantským táraním, aleluja som spasený a neviem čo. to necharakterizuje tvoj vzťah k Bohu. O materializme ako takom sa v podstate ani nezmienim, pretože v materializme...
Pokiaľ stratíš všetko pri vsadení na niečo, čo ti záleží, človeka zaleje pocit prázdna, a nikdy nie uspokojenia.
Preto táto tematika ako taká je komplexná.
Zistil som, že čím viac prežívaš strach pri nejakej tematike, alebo niečo, čo človeka trápi, tým viac sa odhaľuje pravdivosť javu.
Napríklad niekto znevažuje Eucharistiu, tým viac sa potvrdzuje, podľa môjho názoru jej pravosť. Niekto znevažuje sviatosť zmierenia, opätovne píšem, tým viac sa len to všetko potvrdzuje tá pravdivosť a realita toho všetkého.
Častokrát čítam, ako niektorí veriaci povrchne pristupujú k jednak sviatostiam, a jednak k náboženskému, duchovnému životu. tak ale vezmem si bibliu do ruky, a niečo si proste prečítam.
Isto si si všimol, že sem tam pridám nejaký obrázok z prírody, fotím to i phonom, a potom pridám nejaký biblický verš, aby to proste vyznelo v kontexte. Proste toto je emócia, ktorá charakterizuje tvoj (môj) vzťah k Bohu, ktorá primárne nespočíva v emócii, lebo emócia môže byť nenaplňujúci, a častokrát frustrujúci pocit, že buď je niečo pre mňa príliš dokonalé, na čo nemám schopnosti niečo dosiahnuť (teraz som sledoval o najúspešnejších hokejistoch taký dokument)alebo je to nedokonalé, ale cítim nedocenenie za to, čo dosiahnem.
A čo je horšie. Teda. Nemať fyzickú a psychickú schopnosť niečo dosiahnuť, alebo niečo dosiahnuť, ale byť zaznávaný a podobne? pýtať sa potom, že čo všetko musím spĺňať, aby si ma niekto všimol.
A načo mi to je? Ja to nerobím preto, aby si ma niekto všimol, ale preto, aby som bol vnútorne spokojný, že som využil nejaký potenciál ktorý mám v sebe, a to si môže povedať každý. Aj o tomto to je. Druhá vec.
Náboženstvo sa kritike podrobiť ako tak nedá, lebo v náboženstve máš určité fakty, ktoré nepustia.
Ak Kristus predstavil svoj program behom 33 rokov na to, že v skratke poviem, že spasený budeš, pokiaľ veríš v Boha, konáš skutky vyplývajúce z kresťanského poslania, si schopný prejaviť nielen vieru, nádej ale aj lásku a vieš sa niečoho vzdať pre "vyššie ciele" je to nielen emócia, (emócia ako taká ma nezaujíma) ale je to niečo, čo človeka duchovne pozdvihne na nejakú úroveň, a by som neostal pripútaný k nejakej nepodstatnej veci,(nielen materiálnej, ako sa to v kresťanskom a duchovnom rozmere vo všeobecnosti dosť ťažko pomenúva)
ktorá vyslovene zotročuje moju myseľ tým, že niečo chcem dosiahnuť, a spravím pre to všetko.... cieľavedomosť.
Ale prečo by som chcel niečo dosiahnuť, a spraviť pre to všetko. načo. Mať prvenstvo vo všetkom.
Prvý v prospechu v škole, prvý najlepší v nejakom výrobnom podniku byť najproduktívnejší, najefektívnejši, a na čo.
To všetko raz padne, a budeš frustrovaný, ak sa niekto nájde schopnejší, ktorý možno nie je schopnejší, ale je vytrvalejší, čo možno ja nie som ani ty ako taký.
A presne toto je istým spôsobom pocit, ktorý je neviditeľný, nedotknuteľný, čo nevieš vysvetliť, prečo človeka priťahuje a fascinuje k uspôsobeniu niečoho, čo chceš dosiahnuť. Mnohí predsa nedokážu zdôvodniť, prečo niečo chcú.... hľadajú teda pravdu? možno áno, ale svojím spôsobom. nech sa ti darí
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár