Blížime sa pomaly k záveru adventného obdobia, a už mam do šiesteho dovolenku, no nie je mi dobre? Paráda. Dostal som dnes po sv.omši s kamošom veľmi geniálny nápad, a som celkom rád, že sa nám to podarilo zrealizovať.
Isli sme už tradične do hororového prostredia, miesta, ktoré skutočne pripomína scénky z hororu. Krásna príroda, obklopená stromami, chodník, to ešte by nebolo nič ísť takto cez horu. My sme sa vybrali samozrejme večer bolo niečo pred pol ôsmou, teraz akurát som prišiel domov. Poviem teda, niekoľko myšlienok.
Prečo tento nadpis? Nadpis pochádza z Knihy Žalmov, a celý znie. „...ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša Bože túži za tebou...“
Už som opisoval približne trikrát, moje memoáre, zážitky z tohto prírodného prostredia, a môžem vám povedať, že nie vždy mi bolo všetko jedno, najmä, keď mám ešte celkom v živej pamäti moju odveci, ale úplne odveci prechádzku, turistiku, keď som sám išiel krížom cez horu do dediny, vzdialenej síce len niečo okolo 9 kilometrov, ale od môjho domu dohromady som prešiel dobrých cez 20 kilometrov.
Neuveriteľné, išiel som veľmi dlho, a vtedy som si povedal, už nikdy viac sám tam nepôjdem, čoho sa aj držím.
V tento krásny adventný večer išiel som opätovne preskúmať nádhernú prírodu, ktorú mám veľmi rád. Často a s nadšením myslím na rôzne nezmyselné scenáre, ako napríklad to, že nájdem na lesnej ceste ako odveci eská so zapnutými diaľkovými svetlami, a že len môžem sadnúť a ihneď sa voziť. O ďalších mojich myšlienkach nebudem hovoriť, možno by ste to celkom nepochopili.
Dneska teda, ako som spomínal vyššie, napadli ma s kamošom biblické state. Tak ako píšem v nadpise. Netajím sa tým, že chcel som sa na začiatku hneď vrátiť, ale keďže som už bol ďaleko, nechcel som len tak cúvnuť.
Mal som obavy, lebo nie je to veľmi bezpečné miesto. Ten, ktorý nechodí na takéto akcie, si nevie pravdepodobne dostatočne dobre predstaviť, čo je to maximálny adrenalín.
Cestou sme sa aj pomodlili a zaspievali sme si magnifikat... velebí moja duša Pána, a môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi...
Predstavoval som si všeličo, a mal som trochu aj strach. Ale ako odveci, myslel som na veľmi zvláštnu vec.
Predstavoval som si totiž, že čo keby pred nami prešiel nejaký jeleň, a predstavil sa nám....“ že on je ten jeleň, ktorý dychtí za vodou z prameňa, a že aj naša duša má tak túžiť po Bohu...“ tak, ako to opisujú žalmy, ten krásny obraz. Mám veľmi rád tento citát z Písma.
....“ že on je ten jeleň, ktorý dychtí za vodou z prameňa, a že aj naša duša má tak túžiť po Bohu...“
Nie je to nádherný obraz? Koľko ľudí síce vyznáva turistiku, radi obdivujú krásy prírody, ale nespomenú si na Najvyššieho, ktorý dovolil toto človeku zhliadnuť a potešiť sa z týchto prírodných krás! Ako málo je tých, ktorí Pánovi ďakujú za dar života, a ktorí všetko považujú za automatické...
Málokto si uvedomuje, aké krásy, aké poklady skrýva viera v Boha, a ktorí netúžia toto vlastniť. Toľkoto by som chcel napísať, aký krásny den s Pánom som prežil.
Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša Bože, Pane, túži veľmi po Tebe. Pochválený bud Ježiš Kristus!
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
namiesto toho, aby hľadali cestu ku Kristovi, pachtia sa po materializme, lebo to je to najhlavnejšie