Vybral som teda vhodné texty piesní, ktoré mám rád, stále som do toho všetkého nadšený, aj keď túto služby vykonávam už osemnásť rokov. To znamená, že čiastočne som v sebe samom vyplnil, alebo naplnil v istom zmysle moje potreby, moje priania, túžby, došlo k akémusi naplneniu toho, čo mám v obľube, v skratke povedané toho, čo ma robí šťastným presne takúto dlhú dobu.
Toto som spomenul na okraj toho, čomu sa venujem. Dnešný večerný blog má názov ako sa nesnažiť vypĺňať prázdno už po tretí krát. Neviem koľko toho pridám, ale ešte hodlám pokračovať.
Sčasu na čas sa stane aj tomu možno najvyťaženejšiemu človeku na tomto svete, že v určitom okamihu života nastane akýsi moment, akási fáza, kedy hoci je obklopený množstvom ľudí, množstvom dobrých ľudí by som to bližšie konkretizoval, predsa z toho všetkého, čo ho konkrétne obklopuje sa potrebuje na čas stiahnuť. Možno ho k tomu vedú nejaké osobné dôvody, možno človeka sčasu na čas zaplavia akési sentimentálne dôvody, kedy z dôvodu akéhosi mentálneho vypnutia, možno precitnutia, a teda mohol by som ďalej menovať, jednoducho potrebuje.... nerozmýšľať, potrebuje sa nesústrediť, potrebuje nemyslieť, potrebuje nekonať, potrebuje nepracovať. Menujem teda rad radom niečo, čo potrebuje.
Je to opak toho čo potrebuje. Teda ak som napísal, že potrebuje nerozmýšľať, je to to isté, ako keby som povedal, že nepotrebuje rozmýšľať, ak potrebuje nekonať, je to to isté, ako nepotrebuje konať.
Rozdiel v tomto nie je ani gramaticky v ničom prakticky, oba pojmy hovoria o nulovej činnosti, avšak je dôležité aj vedieť, že človek predsa len má nejaké svoje mantinely, a stále sa nedá neustále myslieť, byť v pozore. Práve na toto všetko slúžia dovolenky, oddych, relax, zábava, alebo čas, kedy trebárs človek je chorý na PN, aby trochu vypol, aby si oddýchol, aby vnímal prítomnosť presne takú, aká je.
Potrebuje možno nad niečím premýšľať, nad takým, nad čím nemal čas premýšľať, kedy možno bol zavalený povinnosťami, kedy bol žiadaný z každej strany, kedy naozaj musel si plniť svoje povinnosti rozličného druhu a podobne.
Človek, ktorý je teda v tomto ponímamí dosť vyťažený, obyčajne pociťuje pocit uspokojenia. Plynie z toho, že vynaložil proste svoju energiu, čas, aktivitu, proste všetko to, čo koná sústredí na nejaký konkrétny cieľ, ktorý má pred sebou, a to niečo teda plánuje docieliť.
To je všetko chvályhodné, avšak musíme mať na zreteli niekoľko dôležitých faktorov.
Tým prvým je ten, že niekedy človek pociťuje v sebe akési neopísateľné prázdno, to, o ktorom pojednávam v nadpise článku. Napriek tomu, že snaží sa, má teda mnoho aktivít, pociťuje v niečom prázdno, neuspokojenie. Nevie presne, ako ho naplniť.
To je presne to, čo hovorí sv. Augustín, že nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe Pane.
Záverom mojej pomerne zložitej reflexie, ako sa nesnažiť vypĺňať prázdno by som možno ešte dôležito opomenul ten fakt, že niekedy aj to prázdno je potrebné na to, aby sme tak povediac nechali odísť nejaké zlé myšlienky, niečo to zlé, ktorým sa zaťažujeme, aby nastalo akési prázdno, ktoré ešte nie je potrebné naplniť, lež nechať prázdnym to, čo má byť prázdne, aby sa uzdravilo.
A práve mnohí tento proces, túto fázu vynechajú v domnienke, že človek je akýsi stroj, ktorý sa raz zapne, a nesmie sa nikdy vypnúť, musí byť v strehu, v pozore, niečo proste stále musí a musí, ale uvedomme si jedno.... v podstate nemusíme nič, a môžeme všetko. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár