Veľmi ťažká téma je táto, ktorú som načrtol v dnešné nádherné slnečné popoludnie, ktorá má individuálne riešenie u každého z nás, a predsa nás táto časť života veľmi odlišuje. Predovšetkým v jej ponímaní a vnímaní ako takého. V tomto článku by som teda chcel nato opäť nahliadnuť.

Akurát som prišiel zo školy kde robím. Dobrá robota čo? Ráno som odišiel. A bolo pred pol jednou keď som prišiel domov.

Začnem teda tému. Uvediem niekoľko príkladov, a budem veľmi rád, ak mi dodatočne napíšete námietky a nejaké kritiky, návody, aké máte riešenie vy v tejto otázke, a ako to vnímate vy.

Ja nie som materialisticky založený, a teda ani neriešim nejaké blbosti, či niekto zarobí o pár eur menej alebo nie. Mne je to jedno. Mám všetko, a veľmi veľa nadbytoč, a pravdu poviem, už neženiem sa za veľkými vecami.

Zistil som v uplynulom čase, aj keď som článkami moc tu na blogoch veľmi neprispieval, že sa veľa udialo v mojom živote. Z mnohých vecí som si vzal poučné, čo ma teraz dvíha smerom nahor. Chápem veľmi dobre, že tak, ako som to opisoval v mojom včerajšom písanom blogu, Pán si ma chcel pritiahnuť smerom k sebe.

Sú ľudia, čo sa chvália mnohými nezmyslami, lebo si myslia, že ohúria niekoho, s kým sa rozprávajú. a chcú sa pred nimi vytiahnuť.

Už som dávno vyšiel z toho čarovného stereotypu, kde napríklad spolužiaci hej sa chválili nejakými konversami, drahými teplákami, topánkami, značkovou obuvou na športové účely, kde si ich potom musel skrývať, aby mu ich cez hodinu neukradli v šatni.

Aj v podobenstve o človeku v Písme, kde hospodár mal veľkú úrodu, tak jemu tiež nestačila sýpka. Mal veľmi veľké a nadbytočné zásoby obilia, a uvažoval ich zrúcať a vystavať razom väčšie, ktoré budú presne podľa objemu obilia.

Logicky uvažoval správne, uvažoval ekonomicky, avšak ľudsky to nemá žiadnu výhodu.

Keď si logicky zoberieme, že ak by aj ten príbeh bol pravdivý, tak toľko obilia by nebol schopný spracovať na stravovanie ani za celý život, a pritom neuvažoval napríklad ešte ani nad tým, žeby sa podelil o svoje obrovské a nadbytočné zásoby s núdznymi.

Mám rád ľudí, ktorí sú cieľavedomí a vedia, čo chcú dosiahnuť, a blížia sa každým jedným dňom, každým jedným pracovným krokom k tomu svojmu vysnívanému cieľu.

Pán Boh požehná veľa vecí o ktoré žiadaš, a nemusíš otrocky myslieť na to, aký úžitok to prinesie ľuďom na okolo.

Zamyslel som sa nad vecami.

Kňaz v kázni hovoril myšlienku. Citujem. "Pán Boh sa ťa nebude pýtať, aké si mal auto, a majetky, ale koľko ľudí si odviezol v tom aute, a ako si sa dokázal podeliť s nadbytkom, čo si mal.

A tu som pri nezdare, ktorý ma zarazil. Hovorím teraz môj životný príbeh.

Nikdy by som nikoho nežiadal o nejakú pôžičku, teraz nehovorím o banke a pod, ale bežného človeka.

Keď raz niečo chceš, prijmite to ako radu, vlastnými silami si na to našetrite, a potom zainvestujte, aby ste mali pocit, že ste vo svojom, a nie v cudzom.

Mnoho ľudí nepremyslene rozhadzuje, míňa, nevie logicky uvažovať, a nie sú dostatočne finančne gramotní. Dopadne to potom tak, ako sa to spomína v porekadle. Jeden deň hojno, druhý deň hovno. Nemám pravdu? Mám a veľkú.

Mnho ľudí nevie ekonomicky rozmýšľať. O tom, ako správne si treba určit jednotlivé úlohy, a rozmýšľať, či mám na to, predsa učí už Pán Ježiš v evanjeliu, kde spomína že, a teraz citujem sväté evanjelium

....." či si nesadne a nepremýšľa kráľ, ktorý tiahne do boja s 10.000 vojskom proti kráľovi, ktorý oproti ide s 20.000 vojskom? Či si nesadne, nepremýšľa a nepošle posla s listom, kým je ešte čas, v ktorom prosí o podmienky mieru?.."

Na záver azda posledné slová tohto blogu sa snažím napísať. Teda. Snažil som sa v hrubých rysoch citovať evanjelium, nechce sa mi byť príliš konkrétny, podstatú predsa pochopí každý.

Buďte normálni, pracovití, a dosiahnete veci, o ktorých sa vám ani nesníva.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zajkousko  18. 11. 2014 19:18
veď to je to, keby to ľudia chceli pochopiť...
Napíš svoj komentár