No zase sa mýliš fatálne bratku. Stále opakuješ jedny a tie isté chyby.
Včera niekedy večerom som pozeral práveže na youtube niektoré dokumenty, ktoré sa bežne vysielaju na niektorých televíznych staniciach zaoberajúcich sa prírodou, zvieratami, ich správaním.
National geographic, Nature viasat, je ich v podstate veľa, možno tie programy, ak máš televízor pri troche šťastia, a nie si na niečo obmedzený máš aj ty, ale zas máš v niečom fatálne nedostatky.
Na jednej strane si schopný niečo celkom dobre vysvetľovať, nejaké postupy, princípy, zákonitosti, ktoré v podstate majú istú logickú nadväznosť. Citujem ťa. ..."Zviera žije ukotvené vo svojej vlastnej podstate a vo svojej vlastnej prirodzenosti, a preto žije v harmónii so sebou i so svetom. Človek však nežije ukotvený vo svojej vlastnej podstate a prirodzenosti, a preto nežije v harmónii so svetom, ani so sebou samým. Preto žije vo svete, riadenom nie veľkosťou ducha, ale druhoradosťou rozumu..."
Si si istý? Pozri sa na predátorstvo. Pozri sa na voľne žijúce tvory, zvieratá, napríklad na africkom kontinente. To, že u nás bežne nevidíš slony, žirafy, levy, tigre, maximálne tak bojnickej zoologickej záhrade, a pod. neznamená, že oni nejestvujú vo svojom prirodzenom prostredí.
Dám ti teda otázku. Jestvujú tieto zvery v zoologickej záhrade, napriek tomu, že, prakticky tieto vzácne druhy sú už aj akosi geneticky domestifikované, tým že ich mláďatá sa narodia v zajatí, teda reprodukčným chovateľstvom v zoologickej záhrade, sú aj na človeka naučené, je to ich prirodzené prostredie?
Ťažko označiť, čo konkrétne je prirodzené prostredie, ak nejaké zviera celý život od narodenia so svojimi zieracími predkami jestvuje (nežije, zviera má nejaký životný príncip a kolobeh života) zajatí prakticky, ale seba samého si neuvedomuje.
Jedine človek si dokáže uvedomiť seba samého, na základe ktorého vzniká akýsi prirodzený rozpor medzi nejakými činiteľmi, ktoré akosi v zásade takmer vždy stoja oproti sebe.
Rozpor sa týka medzi materiálnym a duchovným svetom, čo som zobrazil vo svojich blogoch azda tisíckrát, pretože ten rozpor je prítomný v každom okamihu života človeka, dieťaťa, dospelého, študenta, pracujúceho, dôchodcu, seniora, starého,a podobne by sme takto v spektre ľudského života od narodenia po smrť teda mohli menovať. prirodzene za týmto všetkým môžeme s určitosťou vnímať Božiu oporu v každodenných činnostiach pre toho, kto Boha verí, vyznáva, a vieru prejavuje aj konkrétnymi skutkami.
Píšeš, že človek nežije v harmónii so sebou samým a so svetom. Ja práveže hovorím, že toto myslenie je kontraproduktívne a poviem ti prečo.
Jánovo evanjelium hovorí predsa jasnou rečou: "...Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí... Jn 15,19.
Skús prosím ťa pri svojich ničím nepodložených hypotézach, siahnuť predovšetkým po stránkach Božieho slova, (Biblie) a tak budú mať tvoje konšpiračné úvahy nejakú duchovnú hodnotu.
Inak tvoje myslenie, kde opisuješ záležitosti duchovného života zrovnáš s hodnotou nejakého trampa, ktorý pri potulkách svetom sa riadi nejakými orientačnými bodmi ako kompas, buzola, určí si azimut, používa hodinky, telefón, nejaké špeciálne signalizačné zariadenie a podobne.
Lenže pokiaľ sa neriadiš Božím Slovom, ktoré ako jediné je nemenné, a treba sa o neho mocne oprieť, a v tomto vidieť zákonitosti, veľmi rýchlo padneš. Poviem ti prečo.
Pretože kompas a buzola sa ti môžu napríklad mechanicky zničiť, nenávratne poškodiť, hodinky ti môžu prestať fungovať, lebo sa opotrebovala baterka, telefón, dnešné smartfóny majú veľmi nízku energetickú hodnotu, pretože vydržia pomerne málo... i phone mi pri nejakej pohotovostnej činnosti drží maximálne na druhý deň ešte potom ho musím samozrejme nabiť, signalizačné zariadenie.... taktiež všetko má svoju (prirodzene obmedzenú) kapacitu, a môžeme povedať, že všetko toto hmotné je obmedzené. Tomu zaiste rozumieš aj ty aj ostatní.
Druhá vec ja by som zvieratá neobdivoval, pretože zvieratá síce majú svoje pudy, ktorých sa nepustia, avšak zvieratá keďže nepodliehajú spáse, nesnažia sa zachovať zákonitosti prírody ani najmenej. Vysvetlím ti prečo.
Každé zviera je prirodzený predátor, ktorý protivníka vo svojom okolí (prirodzene) neznesie. Je teda agresia zvieraťa niečím, čo zhodnocuje samotnú prirodzenosť toho zvieraťa? Je proti poriadku zákonitostiam prírody, ak silný predátor premôže slabého, a ten sa nakoniec stane jeho potravou?
Keď si to porovnáš s našim životom, my sme na tom horšie alebo lepšie? Samozrejme že lepšie.
Pretože keď som hladný, najem sa bez toho, aby som ti nejako ublížil, alebo inému človeku. Dokonca vo svojej obmedzenosti sa dokážem s tebou aj rozdeliť, lebo chápem, že aj ty máš hlad. Jedlo môžeš odmietnuť, pretože si najedený, a si práve jedol, čo ja vedieť nemusím, jedlo môžeš prijať, lebo si skutočne nejedol, a potrebuješ sa ako každý iný aspoň trochu zasýtiť.
Nepotrebujem ti nič dokonca ani ukradnúť, pretože si to viem buď kúpiť, alebo si to viem obstarať inými obchodnými možnosťami.
Zviera je predátor, a inú možnosť, ako zabiť svoju korisť nemá.
Vyslovene zo zvieracieho inštinktu som preto ontologicky, antropologicky akosi zhrozený.
Podobne je to s pocitom hladu. Ako som kedysi spomínal v mojich článkoch, tak jedine človek dokáže vytvoriť z hladu obetu lásky, a podeliť sa s jedlom.
Zviera sa dokáže taktiež podeliť o korisť, avšak on sa nedelí preto,lebo chce, ale preto, lebo v danej svorke platia nejaké živočíšne pudy. Nič viac. Čo ti ešte napíšem záverom?
My sme ..."chrám Ducha Svätého..." 1 Kor 6,19
a tak to ostane do konca vekov, pokiaľ nepríde Pán Ježiš súdiť živých i mŕtvych. Zvieratá súdiť nemôže, pretože je to proti prirodzenosti. Oni nie sú predmetom spásy, ani nikdy neboli a ani nebudú, a práve preto, z tohoto dôvodu je teda zbytočné zaoberať sa skúmaním správania zvierat a ich prejavov na úrovni filozofie, alebo teológie, alebo nejakej vedy, ktorá úzko súvisí s rozumovým poznaním ohľadom spásy sveta, lebo zviera tomu nikdy nepodlieha, nepodliehalo, ani podliehať nebude nikdy.
Záverom môjho článku by som ti navrhol napríklad niečo takéto. Skús si preštudovať antropológiu, filozofickú teológiu (teodicea), a niečo podobné od fundovaných odborníkov, ktorí ti vysvetlia podľa svojich možností trochu viac.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár