Či všetko musí obsahovať nejakú pointu, a či nie sme otroci slobodnej vôle II

Takže pridávam asi druhý.... myslím si že viac z tejto kategórie som nenapísal pomerne obsiahly komentár už v samotnom nadpise, ale musel som to napísať priamo do nadpisu, aby bolo z neho celkom jasné, čo všetko to bude obsahovať. 

či teda všetko musí obsahovať nejakú pointu, a či nie sme otroci slobodnej vôle. Priznám sa, že viac ma zaujala podstata myšlienky, či človek nie je otrok slobodnej vôle. Tento pojem ma napadol pred niekoľkými rokmi, keď som rozmýšľal nad zmyslom toho, čo som sa kedysi učil spoza vysokoškolských lavíc na hodine filozofie, ktorej som prirodzene nerozumel. Pretože to všetko bolo predsa pre mňa ešte nové. Je paradox, že to, čomu som nerozumel, postupne rokmi sa mi to pekne odhaľuje, vidím proste v tom zmysel. Tam, kde som kedysi končil, teraz začínam. To, čo bolo pre mňa kedysi nezaujímavé, a nevedel som si predstaviť rozmýšľať v podobných intenciách, sa pre mňa stal akýmsi základom, ku ktorým sa hrdo hlásim. 

Práve aj tu vidím akúsi slobodu, že niekedy sa stane, že to, čo je pre teba nezaujímavé, ťa začne priťahovať. Možno je to spôsobené napríklad prvotným nerozumením v danej tematike a problematike, a potom, keď to človek pochopí, zistí, že to všetko je skvelý stavebný materiál na budovaní hodnôt okolo seba.

V tom súvisí aj to, že človek príliš chce byť slobodný. Ani nie tak slobodný, ako voľný. 

Možno je to spôsobené mentalitou veriaceho človeka, ktorý dosť trpel pod nadvládou kadečoho, čo mu znemožňovalo jednak prístup k plneniu si povinností v oblastí kresťanskej viery a všetkých aj tých ideálov, a to všetko má za následok napríklad to, že človek v minulosti nečítal bibliu, nerozumel jej, to, čo bolo zakázané, bolo príťažlivé, a dnes to, čo je žiadané, pre človeka a rozvoj prospešné, je utláčané do úzadia. Práve preto aj dnešný svet možno vyzerá práve tak, ako vyzerá. 

To, čo hlásajú niektorí filozofi nerozumiem dodnes, a som tomu veľmi rád. Hneď to teda pokúsim sa úvodom takto to dať aj do súvisu, čo všetko to môže znamenať.

Veľa ľudí kopíruje poznatky z iných ľudí. Veľa ľudí nie sú originálni, hoci na prvý pohľad aj v duchovnom svete hlásame slobodnú vôľu, ktorú v podstate nemáme. Pretože hneď sa dopĺňa to, že aj sloboda nemôže ostať bez akýchsi následkov, teda áno, slobodne môžem vykonať v podstate hocičo, ale tie dôsledky človek môže niesť. Možeme to vnímať dvojako, buď to budeme niesť krátkodobo, kým sa z niečoho možno vysekáme, alebo to bude možno do konca života.

Práve problém tkvie v tom, že človek má niekedy nespočetne veľa vecí na výber, a nevie čo z toho je dobré a užitočné. Minule som spomínal práve opačnú situáciu, kedy človek nemá na výber, a okolie to tak nevníma, a preto kedy človek spraví chybu, prizná si ju, ale priamo za to nemôže. Človek práveže aj v konaní dobra môže napáchať veľa 

Vieme dobre, že veľa vecí si pamätáme z detstva. Hádam neexistuje človek, čo si nepamätá niečo možno výnimočné, alebo čo najvýnimočnejšie také, na ktoré či už rád, alebo menej rád, alebo nerád spomína. Či teda sú to kladné, alebo záporné situácie, predsa len to ostáva v pamäti, a človek sa takto formuje, od dobrého si prirodzene beriem príklad, aby som to vedel nasledovať, a spôsobovalo mi to viac menej radosť zo života, a z toho zlého, aby som sa vedel vyvarovať. Na jednej strane to znie ako klasická poučka z občianskej, alebo náboženskej výchovy, na druhej strane sa musím sám seba opýtať, čo konkrétne mi spôsobuje radosť, a čo konkrétne mi nespôsobuje radosť, v akom pomere sa nachádzajú tieto parametre, a čo spraviť všetko preto, aby človek bol vyvážená osobnosť. To znamená, že zachovám chladnú hlavu, a viem riešiť situácie, aj keď je to akokoľvek ťažké v priaznivej aj nepriaznivej situácii.

Záverom môjho článku by som povedal toľko, že práve je veľmi podstatné sa niečím zaoberať, čo mi ukáže cestu v mojom živote, pretože aj sloboda v istom zmysle mi práveže ponúka opak. Priamu dezorientáciu v čase, v orientovaní sa na správne hodnoty, kedy človek nevie rozoznať dobro od zla, a všade tam, kde dobro vyžaduje napríklad povinnosť, sa to mylne predkladá ako útok na človeka a jeho slobodnú vôľu, presne ako je to teraz prezentované, čo značí to, že človek má častokrát choré spôsoby života spôsobené ani nie liberalizmom, ako skôr nekoncentrovanosťou, nepozornosťou, všetko zľahčovať, mať pasívny a nezodpovedný prístup, neplnenie si svojich povinností, nebyť presným, ako mi hovorí príslovie, presnosť je výsada kráľov.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu