Zapojil som sa teda do jednej diskusie, kde teda, ako sa pýtam v mojom nadpise článku, že teda čo človeka oddelilo od prírody.
,Takýchto vznešených tematík sme v kňazskom seminári preberali na filozofii až až. Pochopte že to je len viacmenej akýsi jednostranný postoj kohosi, kto nik nemal čo na robote, nudil sa a začal vymýšľať.
Čo teda by nás oddelilo od prírody. Aký zmysel má selektovať náboženstvo od prírodu. Sv. František z Asisi povedal... aký krásny si strom, o koľko krajší musí byť ten, ktorý ťa stvoril.
Náboženstvo nás presahuje, avšak musím smutne skonštatovať, nepomôže vám k ničomu. Pozrime sa na to teda reálnym pohľadom, o čo konkrétne ide.
Na svete od čias Adama a Evy, zdôraznil by som, PO HRIECHU (nie pred ním aby sme sa rozumeli presnejšie) jestvovali rozdelenia. Kain zabil Ábela, Kain ako vyhnanec, ktorý sa ďalej rozmnožoval, Adam a Eva podľa písma mali ďalej deti. Berme to, čo je v biblii, nehľadajme to, nakoľko je spis cca 20 tis rokov reálny, berme to ako knihu vzťahov a nie kultúry, naboženstva, tradície a podobne. Pozrite poviem vám moje videnie veci.
Mne je jedno či ako kresťania máme aristetolovo myslenie o spáse, alebo o duši. To ma nezaujíma. My sme v náboženstve MOHLI vytvoriť istý systém, ale zaspali sme dobu, a nevytvorili sme nič.
Vytvoriť systém, ktorý bude mať zakorenený istý právny poriadok, ktorý vychádza z prirodzenosti človeka. Miesto toho sa sami podieľame na našej deštrukcii. Povedzte akú kultúru mali vlasteneckí kňazi ktorí taktiež v 50 rokoch sa podieľali na odsúdení nevinných rehoľných kňazov, mníšok do sovietskeho zväzu a bohvie kde ešte zahynuli naozaj mnoho mnoho nevinných ľudí. mníchov, mníšok, kňazov, sem tam nejakí civilní a pod.
Vidíte, že izmus a akési ideové hnutie prevýšilo predovšetkým racionalistické myslenie. Myslenie mi hovorí jednu dôležitú poučku, ktorá v podstate znie veľmi jednoduchu, a to. zachovaj poriadok, poriadok zachová teba.
Myslenie mi hovorí, ži a nechaj žiť. Myslenie mi hovorí, tvor veci, buduj, vzdelávaj sa, ale hlavne NENIČ, NEKAZ, proste nerob zápory ktoré tvoria deštrukciu ľudskej spoločnosti. Teda celkom reálne, ťažko povedať, či to bolo náboženstvo.
Pozrite. Ako som vám písal kedysi, mnoho kresťanov NEPOZNÁ, na čele s duchovnými aplikáciu poznatkov z Písma Svätého. Mnoho z nich netuší, čo Boh chce povedať v textoch. Mnohí nepravdivo vystihujú a pripisujú si rôzne citáty z biblie, ktoré sa im hodia.
Ony síce majú platnosť naveky,(teda bavíme sa o posvätných textoch písma svätého) to je samozrejme stopercentná pravda, ale ten prvotný význam sa nevzťahuje na naše myslenie, ktorým niečo myslíme. Domnievam sa, že náboženstvo vo svojej podstate, aj keď chcel som byť kňaz, chce len kruté a surové dodržanie zákonov bez ohľadu na vašu, našu, mentálnu, telesnú, ľudskú a emocionálnu schopnosť.
Náboženstvo nepozná emocionálne prežívanie. nepozná vymedzenie používanie a nepoužívanie rozumu. Nemá rozpracovanú teológiu spásy potratených plodov, spásy týkajúcej sa napríklad mentálne retardovaných osôb, ktorí taktiež sú schopní páchať hriech aj dobro, teda princíp dobra a zla nie je vymedzený na nikoho prakticky, či si to plne racionálne, alebo aspoň pudovo uvedomujú, alebo nie, ale predsa sú niečím tajomným "riadení", že ich konanie síce vieme hendikepom ospravedlniť, ale nevieme prečo tak konajú, keď konajú v rozpore s dobrom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár