Už viacej krát som čítal tu na blogu, vyjadrím sa stručne, že tieto deti nebaví žiť, že maju protivných spolužiakov, učiteľov, rodičov, kamarátov, a sami sa nevedia akokeby nájsť, cítia sa osamelí.
Depresie mladých, ako to mám možnosť vidieť aj na vlastné oči, sú v súčasnosti dosť silným, častým fenoménom ľudí. Avšak keď sa opäť opriem o hlavné body mojich všetkých blogov, môžem skutočne skonštatovať, že veriaci ľudia čerpajú silu predovšetkým z modlitby a prijímania udalostí takých, aké sú. Mnohí mi môžete zase odporovať, ako pri predchádzajúcich dvoch blogoch, kde ste mazmietli pod čiernu zem. Ďakujem veľmi pekne.
Na druhej strane za pravdu dám mnohým, ktorí majú kadejaké stavy. Všade vidíme, že sa potvrdzuje pravidlo, že silnejší vyhráva. Každý už sa isto rozkričal na toho druhého s tými známymi slovami, daj mi pokoj, nechaj ma samého. Je veľmi smutné, že ten človek potom ostane sám, a ešte smutnejšie, ak ostane sám, a ešte si to k tomu aj praje. Keď nechce a nepotrebuje skutočne nikoho pri živote, lebo si so všetkým akože vie vystačiť a poradiť aj sám. Nebezpeční ľudia. Na druhej strane unznanlivo môžeme obdivovať, že je to správne, avšak zamyslime sa, ke to normálne, keď niekto nepotrebuje ku šťastiu toho druhého? Dokonca k tomu nepotrebuje ani veriť v Boha. O tom, či verí aspoň v silu priateľstva, či verí v dobro, či neprestal pozitívne zmýšľať, a či nemal skutočne bezdôvodné depresívne stavy...
To, že každý má svoj príbeh, azda netreba pripomínať nikomu. Ale dajme si otázku. Robím s tým niečo?
Mnoho mladých si myslí, že keď akože ujde z domu, jedná sa o pubertálny vek, prežijem nejaké to premiérové dobrodružstvá, keď si zapáli prvú cigaretu, nechodí do školy, ďalej ožerie sa ako divá sviňa kdesi v krčme a to tak, že od piatku do pondelka rána doslova nevie čí je, že vtedy im všetko patrí, a takto celý svet leží pri nohách, lebo sú oni práve na programe.
Viacerí aj na druhej strane mladí si myslia, že keď pôjdu študovať do iných miest, že tam bude dobrý život. Avšak ako som povedal, prvý raz sa riadne ožerie, kadejaké neplechy spraví, a zrazu z niekdajšieho jednotkára na gympli sa stane ozajstný flákač na vysokej škole, ktorý už zrazu nezvláda tandem učenia, pretože alkohol, ženy, hriešny život sú akosi prítažlivejšie. Pominú aj takéto časy. Ostanú síce spomienky, avšak budú to pre mňa príjemné spomienky? Je vari zlo, samotárstvo, sebaklam príjemnou spomienkou? Asi nie.
Už ho nezaujíma program fakulty, a zabudne na pevne predsavzatie dobre sa učiť, keď s odretými ušami prešiel s hlasným povzdychom profesorov na maturite... Už sa akoby nič nestalo.
Mám rád, keď mnohí chlapci, dievčatá napríklad tu dávajú rady, ako byť samým sebou, a pritom bez druhých by nevedelí, čím sú.Je veľmi zaujímavé, že napríklad na internetovej sieti sú napríklad stránky typu... "bez priateľov nežijem, kamaráti sú mojou drogou, a podobne". Ako žiť tak, že nech sa do nich nikto nestará, veď nič zlé nerobia. Myslel som si to aj ja, až do chvíle, keď som si musel pozháňať prácu, ktorá ma živí. To, čo ma živí aj doteraz, začo veľmi ďakujem Pánu Bohu.
Ozajstným človekom sa staneš skutočne len vtedy, keď samostatne si začneš uvedomovať všetko, čo si zatiaľ nestihol. Najlepšie je, keď sa popáliš sám, vtedy zistíš a uvedomíš si svoju hodnotu. Uvedomíš si, že nemá cenu piatkové vysedávanie v krčme, kde strovíš viac, ako zarobíš, poprípade sú to peniaze tvojich rodičov, o ktoré prosíš od stredy rána.
Keď sa v mojej práci zamyslím, som veľmi rád, a vážim si každé euro, ktoré dostanem. Som úplne presvedčený, že nič by som nemal, keby ma skutočne neosvietil Duch Svätý, a nezabojoval práve v tej chvíli naozaj aj o nemožné. Vidíte aspoň z tohto, že veriť v Boha sa oplatí, a Boh dokáže skutočne aj z nášho nemožného a nereálneho premeniť na skutočné.
Žiaľ, často druhí na to zabúdajú, a nevedia sa ani v kostole zastaviť, aby sa poďakovali, a na chvíľu zotrvali v tichu, vo vďačnosti za to, že sa zrazu niečo podarilo.
Žiaľ mnoho ľudí si nevedia vážiť v živote nič malé. Tento týždeň som bol svedkom, ako v jednej cukrárni oživovali nejakého človeka. Práve, keď poobede som sa vracal z práce.
Veľakrát počujeme výrazy typu. Zázrak, šťastie, náhoda, blesk z jasného neba, ide mi karta, mám sa teraz dobre. Sprievodným javom sú napríklad dobrý pocit, nejaká eufória, opadnutie nejakého napätia, ktoré nás sprevádzalo. Na chvíľu akokeby sa okolo nás zastavil skutočne celý svet, a nevnímame to menej dobré, a vidíme len to dobro, to pozitívne.
Každý študent mi dá za pravdu, že keď sa jednalo o maturitu, o dôležitú štátnicu, skúšku, vtedy sa aj neveriaci začal modliť. Vtedy mnoho ľudí akokeby malo nádej, malo vieru, vtedy každý pochopil zmysel obety, pokory, sebazaprenia, teda niečo, čo sa mi spája s kresťanstvom.
Končím. Prajem Vám všetkým veľmi veľa milosti, pretože dnes je sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie. Pekný deň.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
9. 12.decembra 2012 16:01
hm, možna by stačil niekedy iba "malý dvor a veľký bič" trocha pritvrdiť ......filip
Napíš svoj komentár