Domnievam sa, že oni spôsobujú potom dokonalú neskoršiu ľútosť. Človek ktorý ešte má svedomie, obyčajne ho niečo podobné zaplaví. Čo je teda lepšie? Lepšie, je že ony prídu. Tie sú ako medikamentózny duchovný vplyv na neskoršie pokánie, čo za istých okolností je zásadou k duchovnému obratu, presne ako to hovorí spirituálna teológia.
Veľakrát na druhej strane som si dal aj ja takúto myšlienku, avšak kto dokonale rozumie duchovnému životu ako takému. Písmo sv. aj v tomto je v tomto, nazval by som to, milosrdne nekompromisné, pretože Pán Ježiš v zhromaždení apoštolov po udalosti jeho zmŕtvychvstaví prišiel predsa opätovne medzi nich, citujem texty Jánovho evanjelia....
"... ten istý prvý deň týždňa večer, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám!..." Jn 20,19
Otázka na pána pátra, že čo konkrétne máte na mysli. Nie som si teraz istý. Viete. Jedine Pán Ježiš, Panna Mária, boli od hriechu uchránení. Nik viac v podstate. Daňou za hriech je predsa smrť.
Tak to spomína aj Písmo Sväté. Hriechu v nejakej podobe sa nedokážete vyhnúť, pretože človek hreší aj myšlienkami. Človek samozrejme tomu chce zabrániť, ale nejde to. Niekto má na mysli len 6. božie prikázanie, ale to spektrum je v zásade tak široké, že si pod tým môžeme predstaviť hocičo. Závisí presne, v ktorej oblasti žijeme. Aká je spoločnosť okolo nás. To všetko, tie vplyvy formujú nás či už v dobrom, alebo zlom.
Ako si môžeme vysvetliť, že napríklad bohatý človek sa nedokáže rozdeliť s niečím, čoho má prebytok, zatiaľ čo chudobný (aj chudobný aj bohatý ako pojem je v istom zmysle relatívny pojem) ti daruje zo svojej skromnej záhrady zopár jabĺk (ako príklad) bez toho, aby niečo od teba požadoval.
Ako si to môžem vysvetliť? Nie je to nutkanie na nejaké majetníctvo? Na toto si dajte otázku. Ja vám poviem môj názor. Mnoho ľudí je sebeckých, a čo človek zaseje, to bude aj žať. A ak sa spätne vrátim k Vašej myšlienke. V človeku je istý, nazvem to jedinečný psychický proces.
Veľmi úzko súvisiaci so všetkým, čo nám Pán Boh dal do našej ľudskej prirodzenosti. Niečo vo vás sa začína, niečo pokračuje, a niečo sa končí. To, čo hovoríte, že človek aj po spovedi napríklad nemusí mať nutne dobrý pocit znamená, že tá milosť posväcujúca sa musí vo vás akosi udomácniť.
Aj keď v chorobe prijmete liek, to neznamená, že telesná úľava prichádza okamžite. Človek ležiaci v chrípke, alebo vo vysokých horúčkach má isté symptómy (príznaky) napríklad zriedkakedy aj halucinácie, ktoré nezmiznú po podaní lieku okamžite, ale úľava prichádza napríklad na druhý deň.
Alebo na tretí deň. Našim problémom je to, že my chceme všetko hneď, tu a teraz. Pán Boh tiež nie je automat na prianie.
Jeden spolužiak v seminári, keď som ešte bol, tiež nedokončil štúdium, ale to je jedno, mi povedal napríklad jednu veľmi zaujímavú myšlienku, že robí mu problém (to robilo aj mne) že ráno o šiestej sme mali ranné chvály, ktoré časovo sme sa pomodlili možno menej ako desať minút, a potom bolo polhodinové rozjímanie.
Rozjímanie v podstate bolo od času pol šiestej do šiestej, do okamihu, kedy diakon začal predsedať ranným chválam, a potom bezprostredne po nich do tesne po pol siedmej, kedy sme sa pomodlili anjel pána, alebo raduj sa nebies kráľovná.
Aj keď si telo po čase zvykne na nejaký režim, predsa len, duchu neviete rozkázať, aby som začal o posvätných veciach uvažovať so železnou pravidelnosťou o šesť hodín pätnásť minút každý deň, a prestať rozjímať krátko po pol siedmej. Čo teda chcem povedať.
Tu ani nešlo o nejaký časový harmonogram, ale to, že v našom duchovnom živote to jednoducho neplatí, že niekto mi nadiktuje, kedy mám presne rozjímať. Aj keď biblicky telo nikdy nebude v súlade s duchom ako takým, a stojí večne proti sebe, práve na základe toho biblického, že "... telo si žiada, čo je proti duchu, a duch proti telu... "Gal 5,17.
Záverom moje posledné myšlienky znejú približne takto. Skúste nad týmto porozmýšľať. A aby som pripomenul, musíme uvažovať v kontexte s meditovaním nad Písmom Svätým, čo zásadne musí ukazovať cestu vo všetkom čo robíme.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár