Neviem prečo, ale bolo to dopoludnia ešte v sobotu, náhle som si rozmyslel, že idem do cintorína, ktorý je vzdialený ani nie päť minút od môjho domu. Zvyknem sa pomodliť pri ľuďoch, ktorých som pochoval, alebo ktorých som nepoznal. Zvlášť v pamäti mi teraz utkvel jeden veľmi opustený hrob, ako sa zvažuje cintorín do druhej strany, skade vedie cesta na železničné priecestie.
No. Už som sa chystal preč, kde zrazu som natrafil na dve panie, ktorým sa pokazilo auto. Nevedeli ho proste naštartovať. Išiel som už preč, a trochu ma napadlo, reku sa im prihovorím, že čo sa im stalo.
Nie som skúsený automechanik, je to moja záľuba, skôr by som povedal, že nikdy by som sa do toho nepustil, ale nedalo mi. Nevedeli naštartovať auto, povedali mi, že pravdepodobne im vypadla baterka. Povedal som, nevyznám sa veľmi do áut, hoci auto mám, ale vyskúšam vám pomôcť.
Povedali, že auto je nepojazdné, nevedeli si s tým dať rady. Otvoril som prednú kapotu, reku vyskúšam sa pozrieť, či nie je problém ešte niekde inde. Trochu som tušil akýsi úspech, ale musím to povedať takto.
Sadol som si do toho auta, oni boli vedľa neho. Povedal som si. Bože môj, ja teraz naozaj chcem týmto ženám pomôcť, pomôž mi prosím ťa ty. Ako silne veriaci naozaj poviem v tomto článku moje pocity, že v tom raze som veril všetkému. V ten moment som naozaj nepochyboval, že to dokážem. Chcem povedať, ako to myslím. Nepochyboval som nie preto, nie na základe toho, lebo som si bol možno aj v tú chvíľu akosi vedomý svojich možno technických vedomosti, alebo iných kvalít, ako o sebe nepochybuje množstvo ľudí, ktorí všetko chcú spraviť samostatne, všetko chcú sami, s pomocou vlastných síl, možností, možno aj neobmedzených, alebo obmedzených, vedomostí, technických znalostí a iných predpokladov, ale preto, lebo som naozaj v daný moment vrúcne prosil Boha o pomoc, aby som tým ženám naozaj pomohol. O nič mi nešlo. Som pevne presvedčený, že Pán oslávil svoje vznešené meno a to všetko sa možno stalo viac preto, aby sa posilnila možno aj moja viera, že nič nie je nemožné, pokiaľ sa do niečoho pustíš s prosbou o pomoc božiu. Znie to možno ako poučka vystrihnutá z hodín náboženskej výchovy, alebo ako nejaké zbožné želanie, ale je veľmi potrebné, aby sme tomuto uverili.
Naozaj musím povedať, že som nechápal, ale keď som otočil kľúčikom, bol to nafťák, auto naozaj naštartovalo. Domnievam sa, že pri otočení kľúča nečakali trochu, kým sa nažhavia žhaviče, a preto ho trochu potrápili, neviem....
Či to možné je, aby niekto nevedel naštartovať naftový motor a myslieť si, že auto sa pokazilo, evidentne ho nevedeli naštartovať. Cesta pri cintoríne je dosť opustená, je to v podstate taká poľná cesta, ktorá vedie jedným smerom, a aj otočiť s nejakým veľkým autom je dosť problém, ale pomohol som im s tým.
Nechcem byť nejakým vizionárom, alebo nejakým človekom, ktorý spravil niečo výnimočné, lebo možno o nič výnimočné nešlo, ale jasne som videl, že tá baterka proste nefunguje, pričom som vyskúšal posledný pokus ja sám. Nechápal som, ako je to možné, pretože to možné nemôže byť.
V živote sa stávajú veci, kedy poprosíš Boha a jeho veľkú, nesmiernu a ľudským rozumom prekračujúcu moc, o jeho pomoc, Boh ti to dá. Presne ako v duchu slov, ktoré povedal v evanjeliu Pán Ježiš, že o čokoľvek budete prosiť v mojom mene od Nebeského Otca, môj Otec vám to dá. Máme tieto slová zaznamenané v jánovom evanjeliu, konkrétne je to v súradniciach Jn 14,13.
Rozmýšľal som nad tým, ako je to možné. Neviem. Viem ale jedno. U Boha nie je nič nemožné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajko1211
18. 5.mája 2021 13:36
Napíš svoj komentár