Viackrát sa stáva, že človek, ktorý napreduje míľovými krokmi sa zdá byť za istých okolností priam nezastaviteľný, najmä ak smeruje v šľapajách, ktoré znamenajú úspech. Nie jeden takýto príbeh sa celkom isto zrodil v podstate nečakane, za zhody okolností, kde nik nebol na nič pripravený, a všetko sa odohralo viacmenej spontánne, a dobre vieme, že niekedy, nie vždy, teda nie je to teda nijaké zaužívané pravidlo, pokiaľ človek proste je niečomu otvorený, obyčajne mu to prinesie úspech v mnohorakej podobe.
Úspech v mnohorakej podobe znamená, že človek okrem možno nejakej finančnej istoty, ktorá avšak vôbec nie je rozhodujúca dbá aj o to, že v danom mieste, kde sa momentálne nachádza, spozná teda samého seba. Vie, na čom je, a dá sa povedať, že dospeje míľovými krokmi. Tak, ako som to opisoval v nejakom blogu dozadu, sa celkom ľahko môže stať, že človek uprostred tej novosti, ktorá sa mu dostala proste objavil nejaké nové možnosti, ktoré v stereotypnom homogénnom prostredí zaiste by nemal šancu spoznať, a práve preto mnohí nie sú šťastní v nejakom prostredí, ktoré ich v niečom zadržiava. Nedá im dovolenie na sebarealizáciu.
Častokrát, a to musíme priznať, človek nie jeden krát má v podstate prehnané požiadavky, pretože vidinou všetkého je len materiálny zisk. Častokrát človek to robí (síce opodstatnene) len kôli peniazom, ale ničomu inšiemu.
A väčšinou sa stáva, že človek ktorý nemá, dá sa povedať, duchovné zázemie, nikdy nepochopí, že podstata dosahovania šťastia v našom živote nie je o tom, kto koľko nahonobí viac, pretože sa celkom ľahko môže stať, že síce človek môže zanedlho naozaj zbohatnúť, môže naozaj začať z nuly a dobre prosperovať, môže sa mu všakovako dariť, ale potom môže zistiť, že stráca seba samého, a možno bude strácať aj motiváciu mať do niečoho chuť.
Ak to mám teda skĺbiť s tým, čo píšem, že nájsť seba samého je dobré v akomsi tichu, teda vtedy, kedy sa proste ten čas akosi zastaví v dôsledky nejakej prežitej hodnoty. Nie jedna pieseň, nejaká lovestory proste opisuje príbeh, ako človek vytrhnutý uprostred danej reality, ktorá ho obklopovala, našiel niečo úplne odlišné. Bol možno zavalený povinnosťami, alebo práve aj naopak, kedy človek sa dokáže zožierať s niečím, čo ho veľmi zaťažuje, s čím sa možno mentálne ešte nedokáže vyrovnať, a na niektoré momenty proste citovo, prakticky ani mentálne ešte nestihol dozrieť.
A práve na toto všetko slúži to zastavenie času ako dôsledku hodnoty, čo píšem v nadpise teda už po niekoľký krát, pretože človek keď v niečom stále chce len napredovať, ale nikdy sa nezastaví, nemá čas si proste uvedomiť seba samého, nikdy z toho nebude mať úžitok.
A tak sa môže aj taká situácia stať, že človek vyprahne, človek sa vprostred toho davu stratí, alebo začne postupne vytrácať, jeho úloha v danom priestore sa začne zmenšovať, možno sa začne vytláčať, až celkom stratí to svoje postavenie, ktoré chcel budovať predsa na niektorých predsavzatých hodnotách.
A to všetko sa to môže stať práve v tom momente, kedy človek možno už ani časovo nestíha poriadne na to všetko reagovať.
V dôsledku tohoto možného scenáru človek proste padá, a nevládze vstať. Pýta sa, že prečo sa stalo to a ono. Možno to a ono by sa nestalo, keby si to trošku premyslel, a hľadal proste tie hodnoty.
Nachádzať hodnoty v tomto svete, som zaiste presvedčený, je určite mimoriadne obtiažne, pretože v dnešnom svete máme tendenciu sa na niekoho pozerať len z toho hľadiska, čo konkrétne ja z toho mám, teda z niečoho neustále profitovať. Je to v podstate logické, pretože žijeme v dobe, kedy naozaj musíme prežiť za každých okolností, a nie je to nikomu príjemné. Práve aj tieto vytvorené nové hodnoty človek naozaj si musí začať vážiť, a stavať sa k nim zodpovedne.
Stále teda myslieť akýmsi novým a inovatívnym spôsobom, či už v pracovnom nasadení, alebo v akomsi nemenej dôležitom mentálnom rozpoložení je mimoriadne obtiažne, a tento fakt pravdepodobne mi dajú mnohí z vás za pravdu.
Záverom mojej piatkovej reflexie chcem povedať ešte toľko, že pri tom zastavení je nutné myslieť aj na seba, kedy človek dokáže v tom tichu od davu uvedomiť si to, na čo má, a na čo nemá, čím oplýva, a čomu ešte je potrebné práve preto, aby tie vytvorené hodnoty, o ktoré sa pokúša budú mať pre neho aj ostatných zmysel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár