Pozrite, poviem ďalší príklad. Máme Vianoce, a ešte sme v kadejakom ošiali. Či už z vianočných relácii, alebo dobrého pocitu, že nemusíme vstávať do školy, alebo do práce, to je predsa dobré. Treba si oddýchnuť.
Ale Vianoce nie sú coca cola, ani santa claus, ani jedlo....
Vianoce sú oslavou narodenia Spasiteľa Ježiša, ktorý prišiel svojou mocou otvoriť brány neba a vymaniť nás z područia zla a temna, do ktorého sa rútia mnohí ľudia, lebo odmietajú ho prijať a pochopiť ako pravé Svetlo, Radosť, Pokoj...
Mám radosť napríklad zo zdravotných pracovníkov, ja sám som pracoval 9 mesiacov v zdravotníckych zariadeniach ako pomocný opatrovateľ, že oni dokážu, možno aj nevedomky, možno si to celkom presne nevedia uvedomiť, čo všetko obnáša v duchovnom ponímaní celá tá krásna práca starostlivosť o tých, ktorí to potrebujú.
Mám radosť, že v mnohých ľuďoch ešte jestvuje ten nezameniteľný cit pre ľudskosť, to, že vo svete jestvujú ľudia, ktorí potrebujú veľmi špeciálnu opateru, nejedná sa len o starších a bezvládnych ľudí v nejakých domovoch pre dôchodcov, nejakých penziónov, a podobne, pre ktorých je to potrebné, správne, a ľudsky dôstojné, ale o ľuďoch, ktorí si častokrát pre psychické poruchy a choroby absolútne neuvedomujú seba samého, a že žijú v svojom svete.
Ľudí, o ktorých mnoho iných netuší, že vôbec takíto ľudia reálne existujú, pretože hoc fyzicky žijú v mestách, v nejakých ústavoch a podobne, ale ...
Ale je to predsa len iný svet, tam neexistuje jednanie na úrovni zdravého psychicky človeka, a práve preto si musíme vážiť ten nesmierny dar života, dar zdravia, ktoré berieme veľmi jednoducho, veľmi automaticky.
Tak ako väčšina z nás, aj ja som dnes opäť zasadol za počítač, aby som si v mysli trošku zaspomínal na starý rok, ktorý sa pomaly ale isto míňa. Neabsolvoval som dneska nijaké telefonáty, a preto sa môžem už s kľudom venovať tu na nete mojim myšlienkam.
Trochu ma tento rok zaskočil, nazvem to akýsi jemný náznak intolerancie. Prečo to píšem, a prečo to chcem spomenút? Som si dobre vedomý, že človek vo víre vášni, svojich neomylných, teda ako si to každý jedinec vo svojej horlivosti myslí, svojich zanietených racionálnych názorov na niektoré skutočnosti akiste zabúda logicky a triezvo s nadhľadom konštatovať a následne vyhodnotiť niektoré situácie.
Potom môžu vznikať rôzne nedorozumenia, a nekonečné hádky cez túto virtuálnu sieť, a to pre nikoho nie je priaznivé.
Mnoho ľudí robí rozhodnutia sám, a nevie sa pritom spoľahnúť na nikoho iného. Nie však je to preto, lebo nenachádza oporu rovnocennú s ním, ale preto, lebo to v danej situácii nejde.
Chcem sa poďakovať Pánu Bohu, tak ako som to spravil teraz pri poobednej svätej omši, zato, že ma milostivo celý rok viedol a osväcoval mi rozum svojím Duchom Svätým, bez ktorého by som zaiste nespravil ani jediný istý, pevný krok, som si toho dobre vedomý.
Určite, vieme všetci, ako som to napísal, no nemáte pravdu v tomto konštatovaní.
Boh, ktorý vám osvietil rozum vo vašom každodennom rozhodovaní o niečom, čo pre nás, vás, znamenalo akýsi ešte lepší krok vpred, alebo nejaký duchovný odrazový mostík, pri ktorom ste robili nejaké veľmi závažné a dôležité rozhodovania, opatrenia, zaiste sme sa nezaobišli bez pomoci tých, ktorí stoja pri nás, a ktorí nás nejako ovplyvňujú.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár