Trochu som to oddiaľoval, možno úmyselne, aby mi to trochu prebehlo hlavou ale predsa. Nechcel som sa predsa len prenáhliť, chcel som si to trochu po svojom ujasniť, a potreboval som sa o tom trochu aj duchovne poradiť, čo mi celkom isto padlo vhod.
Nebol som si totiž celkom istý, čo to konkrétne znamená, alebo či to vôbec niečo znamená. Na začiatku tohoto článku ale chcem celkom isto poznamenať, že nikdy som v živote nepochyboval, že mi viera dáva istotu. Aj keď... vieme veľmi dobré, že viera je niečo, čo nevieš presne vysvetliť racionálne, ale o to mi nejde. Nejde mi o nejaké sentimentálne výlevy, ktorým nepripisujem nijaký význam. Ako to teda myslím. Kedysi som v jednom statuse, alebo blogu, bol to článok isto viem, napísal, že neviem prečo, ale cítim že strácam postupne vieru. Viem, že toho času som to písal pod návalom istých emócii, ktoré som v danom čase pociťoval, bolo to približne desať, alebo jedenásť rokov dozadu. v živote nie raz sa stáva, kedy človek proste o niečom jasnom pochybuje.
Nevie ani celkom presne prečo, ale o tom pochybuje. Nechce o tom pochybovať, nedáva tomu vinu, ale sa to stane. Je to akosi v podvedomí človeka, nepoviem priamo, že za to nemôže, proste to v človeku akosi je, ja to tak cítim, ale môže to mať krátkodobé, alebo v horšom prípade dlhodobé trvanie, ktoré nemusí znamenať nič pozitívne, a skôr to spôsobuje akúsi deštrukciu myslenia.
V živote sa proste nie raz stane, že niečo podceňujeme, niečo zanedbávame, niečo proste odsúvame na okraj nášho záujmu, sa aj tak stáva predmetom nášho myslenia. Ako keby sa nepriamo potvrdil slávny výrok Descarta, že.." pochybujem o všetkom, okrem toho že pochybujem".
Túto poslednú pamätnú vetu si pravdepodobne zapamätám do konca života, pretože ma to stálo miesto na mojej bývalej škole. Vysvetlím ako k tomu došlo a prečo. Na deke som totiž (dekanský termín) odpovedal z filozofie o niečom, čomu som nerozumel, ale stačilo vysloviť výrok, ako správnu odpoveď, ktorú som nevedel vyloviť z pamäti, že ...."pochybujem o všetkom, okrem toho že pochybujem..." Teda nie ja, ale tak znie tá "čarovná veta" ktorú bolo treba povedať.
V nedeľu som pridal jeden status, ktorý vôbec nie náhodou som pridal, a musím teraz sa o moju nadprirodzenú skúsenosť proste podeliť. Pôvodne som nemal vôbec úmysel sa podeliť o niečo takéto, čo sa mi zdalo, ale proste mám takú potrebu. Povedal som to jednému, alebo dvom ľuďom, v ktorých mám dôveru už roky. Rozmýšľal som nad tým stále, čo všetko to môže znamenať. Viem veľmi dobre, čo konkrétne.
Mnohí ľudia si neuvedomujú, že doba trvania nášho času tu na zemi sa kráti. Pôvodne som posledné slovo v prvej vete nového odseku nahradiť slovom končí, čo môžem vnímať ako nejaký synonymický ekvivalent.
Snívalo sa mi, že som počul túto vetu. Znie takto. "...Je extrémne potrebné, aby ľudia uverili, že prichádza Pán, a jediné čo nás môže zachrániť, je uctievanie Krvi Jeho Syna. Ďalej som jasne počul ešte informáciu, takým pokojným monotónnym hlasom, že pandémia čoskoro skončí.
Neviem presne, či to je pravda, na toto proste neexistuje logické zdôvodnenie, alebo opodstatnenie, pretože sen vždy je niečo, čo hraničí s nezmyslom, ale niečo predsa len pravdy na tom môže byť.
Človek dáva zmysel rozličným nezmyslom, a to len preto, lebo to v ňom vyvoláva akýsi strach, voči ktorému sa nedokáže brániť. Písal som o tomto sčasti v sérii blogov, ktoré som nazval nadpisom, či môže mať zmysel nejaký nezmysel, a vôbec by som sa tomuto mysleniu nebránil na základe mojej osobnej skúsenosti.
Čo ale chcem tým povedať je skutočnosť, že toto ale mne to dalo napriek všetkému a ponurej spoločenskej atmosfére, ktorá tu panuje už vyše roka akúsi obrovskú vnútornú istotu, že to takto presne tak je. Vyslovujem domnienku, že tak, ako pandémia nepochopiteľne a nevysvetliteľne začala, a ešte nevysvetliteľnejšie do celého sveta sa šírila, a nepochybne týmto javom spôsobila mnoho materiálnych, ale najmä duchovných a zdravotných škôd nevídaného rozsahu, tak rýchlo aj pominie. Sú to síce len moje vízie, ktoré som naozaj mal, určite tomu nemôžem povedať reálny význam, pretože to nie je realita. Sen nikdy nie je realita, a ťažko povedať, či je to odraz toho, čo si človek myslí, predstavuje, alebo je to niečo, čo naozaj Pán Boh chce povedať.
Čo k tomu dodať.... neviem. Utvorte si vlastný pohľad.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.