Týmto článkom by som nechcel nadviazať na tematiku, ktorú som rozoberal v mojich troch predchádzajúcich článkoch s týmto nadpisom, skôr moje dnešné večerné úvahy by som chcel komplexne rozobrať po mojej včerajšej skúsenosti. Priznám sa ľudsky, dosť ma zaskočili. V noci sa mi zasa snívali dáke somariny, našťastie som si to nepamätal. 

Nie raz sa mi stane, že po prebudení mám dosť zlé pocity. Neviem ani presne. Modlím sa pravidelne ruženec pred spaním, a ani teraz tomu nebolo tak. Verím však, že všetko má svoj zmysel.

Dnes keď som išiel cestou domov autom, počúval som rádio a v ňom som počúval sv.omšu. Duchovný v kázni rozoberal tuším že postavu svätého Jozefa. Jeho postava je o to vzácnejšia v dejinách viery, že v Písme nenájdeme ani jedno slovo, kde by v niečom prevravrel. Nikde teda nepovedal ani slovo, nie je o tom teda písomná zmienka.

Nepovedal ani slovo, a predsa ľud si ho ctí. Uctenie tohoto svätca, ktorý bol pestúnom Pánovým som naplno zažil približne pred tromi rokmi. Nejde mi o to, či som sa dovtedy zaujímal, alebo nezaujímal o nejaké dejinné, biblické, duchovné a iné súvislosti, ale počúval som mnoho kázni, ktoré zaiste rozšírili môj obraz. To mi predsa len dávalo istotu, tá viera, ktorú tento svätý muž pestún Pánov prežíval. 

Nie jeden krát sa nám stáva, trochu to napodobním do dnešnej situácie, kedy my proste nevieme prevravieť ani slovo. Možno by sme toho toľko chceli povedať, ale možno z nejakého dôvodu pravdepodobne veľké veci si nechávame pre seba. Nie všetko mi teda osoží, čo môžem niekomu povedať. Nie každý je presvedčený o tom, že keď počuje v niečom jednak pravdu, niečo možno obohacujúce, že mu to nebude možno na niečo zlé. Spravidla človek na niečom sa pohoršuje práve vtedy, kedy nepochopil daný kontext.

Práve preto aj mnohé biblické state, tak ako čítam zamyslenia od blogera mahmuta, sú dosť nepochopené, a taký ako on a jemu podobní ešte neprišli k akejsi duchovnej zrelosti. Nehovorím, že som ja duchovne zrelý. Vôbec nie. Samozrejme že človek prechádza mnohými stupňami, niekto pochopí súvislosti v duchovnom živote v ranom detstve, niekto v mladosti, a niekto v starobe, a práve preto je to situácia, s ktorou aj Pán Ježiš počítal, a práve preto vzniklo z jeho strany podobenstvo o vinohradníkovi, ktorý najal do svojej vinice tých, ktorí prišli skoro ráno, ktorí prišli okolo obeda, ktorí prišli pred skončením. Áno, ľudsky, možno ekonomicky je to zvláštne, že všetci boli v konečnom dôsledku postavení na roveň, a dostali po denári, ale božia spravodlivosť je práveže iná ako naša ľudská.

Všimol som si rozdiel, že duchovná oblasť spravodlivosti, a to, že či mi viera dáva vôbec istotu, ako sa zamýšľal v tomto článku vonkoncom nemá nič spoločné s akýmisi prejavmi sentimentality, ktoré v náboženstve nemajú predsa opodstatnenie. Už sme si predsa vysvetlili, čo konkrétne je ten sentimentalizmus, a vieme, že je to len vtedy, kedy človek povyšuje citové rozpoloženie nad rozumovú úvahu.

A to je oveľa nebezpečnejšie, a a to sa deje v reálnom svete. Viacerí odmietajú biblické uvažovanie, čoby som ešte pristal, len za tej skutočnosti, pokiaľ analyticky si rozoberieme dôvody takéhoto konania na duchovnom poli. Pokiaľ je to niečo, čo ma nepozýva hľadať pravdu, je zbytočné niekomu niečo hlbšie možno vysvetľovať.

Na základe tohoto som povedal v nadpise, či mi viera vôbec dáva istotu. Po mojich niekoľkých skúsenostiach, ktoré zaiste prekračovali moje rozumové poznanie, a rozumové poznanie ako také, musím povedať, že práve v kritických chvíľach, keby som sa neoprel o poznanie božie z biblie a viery ako takej, čo mi dáva pevný podklad a korene, by som iste padol. 

Problém ale nie je ten, či človek zapochybuje, či vstane. To je len obľúbená sentimentálna úvaha niektorých kresťanských pisateľov, ktorí stále nedozreli ešte k poznaniu, že od nás.... od nás ľudí ako takých nezáleží v podstate nič.

Záverom mi z tohoto všetkého pravdepodobne plynie ešte akési jedno ponaučenie, ktoré sa pokúsim v ostatných riadkoch nižšie vyjaviť. My si myslíme, že sme pánmi tohoto všetkého, ale vôbec nie. Častokrát stačí aj v našom osobnom a osobnostnom rozlete jeden chybný krok, a zrazu z akejsi autority sa stane osoba, ktorá čelí neprimeranej kritike, možno nejakého pranierovania, zriedkakedy nejakej hane, a všetko, čo si vieme pod tým pojmom predstaviť, ktorá zahanbuje jeho osobu ako celok. A potom zrazu je to všetko o tom, ako človek z nejakej výšky nielenže padol nižšie, ale je veľmi ťažké pozrieť sa hore.

 Blog
Komentuj
 fotka
torpedo08  26. 3. 2021 12:09
Istotu ti dá len Fico
 fotka
vreskot000  26. 3. 2021 19:54
@torpedo08 heheh vďaka D
Napíš svoj komentár