Je celkom evidentné, že počas tohoto obdobia môže nastať situácia s radikálnym odklonom od viery. Kolega mahmut sa vo svojich príspevkoch o tomto nezmienil, možno týmto mu dávam akúsi inšpiráciu pre jeho tvorbu.
Vidíme, ako nepriaznivé celosvetové udalosti zapríčiňujú rozvrat všetkého, čo je dobré, ale postupne aj likvidáciu všetkého, čo je zlé. Preto je veľmi dôležité, aby človek si začal pomaly ale isto utrieďovať to, čo je pre neho podstatné a to, čo pre neho podstatné nie je.
Časy, kedy sa človek zamýšľal nad tým, či musím ísť v prikázaný sviatok do kostola, keď možno nestíham z roboty, a či si omšu pustím z telky večerom sú už preč. Mal som na výber v podstate vždy, otázka je, čo si vyberieš. Azda sa napĺňajú biblické slová, ktoré hovoria.... túži a zmiera moja duša, po nádvoriach Pánových Ž 84,1.
Mimochodom rád by som sa pristavil ešte pri tomto psychologickom fenoméne, teda možnosti výberu. Už som sa o ňom niekoľko krát zmieňoval. Problém nastane v dvoch prípadoch. Ak mám možnosť výberu, človeku sa niektoré súvislosti začnú jasnejšie vysvetľovať, uistí sa, či je na správnej ceste. Prirovnal by som to k možnosti, keď idem v neznámom teréne a použijem buď klasickú mapu, čo je už pravda, celkom zastaraný spôsob navigácie, alebo si pustím navigačku z i phonu, poprípade už predsa sa dá do vozidla celkom jednoducho nainštalovať nejaké to multimediálne autorádio s možnosťou navigačky, a kopu iných technologických funkcii. Pre niekoho normálna vec.
Áno. je to tak. Preto musíme sa mať na pozore pri riešení vecí, kde technologické vymoženosti, pomôcky, idú bokom, pretože nehrajú nijakú rolu. Navigačka mi nie je treba, pri možnosti, či idem vyznať svoju vieru, alebo nie. To, čo môžem považovať za "navigačku" v prenesenom slova zmysla, je moje vnútorné chcenie, poprípade moje vnútorné odmietanie niečoho, čo mám alebo nemám, prípadne nemusím vykonať.
S tým súvisí aj priama alebo nepriama účasť na bohoslužbe, sv. omše. Nie je jedno, či pozerám omšu z telky, alebo som priamo na nej. Musíme si ale uvedomiť jednu vec.
Pokiaľ nemám inú možnosť, duchovne sa viem spojiť cez pozeranie, alebo počúvanie.
Neustále odopieranie si duchovných potrieb vedie k degradácii duchovných hodnôt, čo môže mať za následok u mnohých veriacich jednak zľahostajnenie, a jednak utvrdenie sa v mylnej a domnelej predstave, že do kostola ani za normálneho obdobia nemusím, pretože Boh je predsa všade.
Čo k tomuto teda by som ešte v nasledujúcom odstavci chcel pripomienkovať.
Jednoznačné je teda len jedno. Plnia sa slová biblie. A to konkrétne v týchto biblických vetách. ..." udriem pastiera, a ovce sa rozpŕchnu... Mk 14,27
Teda čomu stále ešte nerozumiete? Biskupi nezmôžu nič. Nič nezmôžu ani študovaní kňazi s postgraduálnym vzdelaním, ktorých výpovedná hodnota titulov je nižšia ako výučný list z trojročnej učňovky. To sa prejavilo teraz. Nevedia v podstate nič. Nezmôžu nič. Neviem prečo sa nemodlia o blízky príchod Pána. Spravili by sme lepšie.
Modliť sa treba na dva úmysly. Za odstránenie pandémie, a skorý príchod Pána, ktorý sa približuje čoskoro. Ešte z úst ani jedného pastiera som tieto myšlienky nepočul.
Nik si neuvedomuje, že sa blíži deň Pána. Predsa v Písme je napísané, že neviete dňa ani hodiny, o tom nevie nik. Je to tak tajomné vysvetlenie, že človek, ktorý naozaj precitne čítanie biblických textov, je možné, že skôr, ako ho naplní radosť z čítania a zdokonaľovania sa v Božej náuke, ho najskôr naplní hrôza, strach, zdesenie. Žiaľ, takúto celkom opodstatnenú a logickú argumentáciu som ešte z úst biblistov nepočul. Nezavádzam, pochopiteľne nič nové, ale pravda je taká, že každý jeden text, nielen biblický, ktorý idem čítať, a možno nad tým uvažovať aspoň trochu, musím čítať v kontexte, ktorý je pravdivý.
Myslím si, že tieto slová je veľmi potrebné zdôrazniť, nakoľko sú aj ústrednou tematikou biblických textov, napríklad pri pohrebnej liturgie. A je to veľmi vhodné pretože v súčasnej dobe to pochopil už asi každý. Už to nikomu nie je cudzie.
Aj keď nik nevie, vytušiť sa to dá, minimálne z týchto sprievodných javov.
Niektorí duchovní sú horliví, niektorí sú vlažní. Podobne ako kresťania laici. Niektorí radi chodia do kostola, pristupujú ku sviatostiam, radi nielen čítajú biblické texty, ale radi o nich aj rozprávajú, radi o nich rozjímajú, s radosťou ich študujú, pretože.... "zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým..." tak čítajte Písmo Sväté. uvažujte o posvätných textov aj cez deň, hocikde kde ste.
Dá sa to. Keď ste na vychádzke, doma, hocidke.... úplne hocikde. Prečo na toto nie sme vyzvaní. Možno dozrel čas, aby sa prehodnotila pastorácia. Ak sa k tomuto vrátim, musíme zistiť, čo máme našu motiváciu. Ešte som nepočul, žeby niekto vyzýval kresťanský ľud k tomu, aby čítal bibliu, aby sa spoločne v rodine, alebo individuálne modlil nielen za odvrátenie pandémie, ale aj o skorý príchod Pána, o zachovanie pokoja, aby kresťan stál na skale, ktorou je Kristus, aby nezakolísal, keď príde nebezpečenstvo.
Záverom spomeniem ešte biblické slová zo žalmu, ktorý zaznieva na veľkonočnú liturgiu, keďže v Ježišovi sa napĺňa všetko starozákonné proroctvo. Práve teraz vidíme, že sa plnia slová o Pánu Ježišovi, že ..."kameň čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným,.... to sa stalo na pokyn Pána...."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár