Napísal by som ti teda ešte takýto komentár. Dobre. Teraz, odmyslime si napríklad kresťanské presvedčenie, alebo že niekto vyznáva filozofiu (pochybujem, že ju niekto dáva zarovno s nábožensko kresťanským presvedčením, takých je veľmi málo, ale dajme tomu,) no, a sústreďme sa na podstatu veci. Čo mi dáva istotu. je to teda viera? istotu mi dáva nejaké filozofické presvedčenie? Dáva mi istotu nejaké životné príklady, ktoré ma v niečom pritiahli, alebo skôr demotivovali na ceste za mojím osobným poznaním? Dá sa to vôbec pomenovať niečo ako istota? To je len zopár rečníckych otázok, ktoré má v súvislosti s touto tematikou napadli. Pozri sa na to takto.
V čase, kedy bola táto tematika pridaná, boli uvoľnené opatrenia, a teraz zas sú veľmi prísne. Teda by som povedal, že nič nové, venujem sa teda staršej téme, ktorá nie je aktuálna napríklad z dnešného dňa. No, čo teda chcem povedať. Na kresťanov je to neprimerane prísne. Obmedziť slávenie bohoslužieb, resp, ich zákaz je v podstate nezmysel.
Biedny človek v minulosti, ktorý aj tak nič nemal. Mal možno chlieb náš každodenný, mal svoju záhradku, mal malé hospodárstvo, nejakú kravu, sviňu, sliepky, zajace... klasický obraz dediny napríklad na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, a niekto to praktizuje dodnes. A predsa taký človek v Boha veril.
Iný prototyp je typ človeka, nejakého možno snoba, nejakého "mešťana" ale píšem to v intenciách myslenia možno 50 rokov dozadu, aby sme sa pochopili, rozmýšľal ináč ako gazda na dedine. Na dedinách bol zvyk požehnávať úrodu. Duchovný, rozumej pojem kňaz, bol v dedine vážený spolu s učiteľom, pretože to boli akési prirodzené autority, a častokrát jediní vzdelanci v danej dedine, obci a podobne. To všetko sa postupne vplyvom akejsi modernizácie spoločnosti, samozrejme aj rozvoju školstva, človek predsa má napredovať, a nie stagnovať, kde sa už akosi prestáva polarizovať spoločnosť na dedinčanov, vidiečanov a mešťanov a podobne, začína vytrácať.
Niekedy ľudia pevne verili, dbali o to, a mali nejaké ideály. Dnes ľudia sú takí, že sa v nich prehlbuje pocit nedôvery, ďalej je to pmerne slabšia disciplína, prehlbuje sa možno frustrácia, nechuť, pasivita, nezáujem, všetko sa akosi neguje. Na všetko sa pozerá skeptickým náhľadom, kde životný štýl podrobujeme nejakou mienkou. Nehľadá sa možnosť, ako by som niečo napríklad spravil, ale ako by som to možno prekazil. Nehľadá sa spôsob, ako by som možno druhému pomohol, ale budem sa pozerať, ako on niečo pokazí, poprípade to pokazím ja, veď škodoradosť je najlepšia radosť.
Prevažuje tu akýsi citový deficit a nevyváženosť myslenia.
Ako by som to povedal. Kresťanstvo mi ponúka myslenie, ktoré je kompaktibilné s týmto svetom, avšak v tom prípade, že kresťanské záležitosti bude privádzať do praxe do tohoto sveta, a svetské záležitosti nebudem ťahať do kresťanstva, duchovného života. Prečo to spomínam.
Je dôležité práveže takéto poradie, ktoré som zvolil, a nie naopak.
Presvedčenie ako také je v podstate overený spôsob myslenia, ktorý sa mi proste v niečom osvedčil a vznikol v prípade akejsi potreby. Potreba vzniká v dôsledku nedostatku. A práve duchovný život v kresťanstve mi ponúka naplnenie týchto potrieb. Obsiahnutie týchto potrieb tam, kde je ich nedostatok.
Niekto povie, že duchovné záležitosti kresťanstva, ako viera, pristupovanie k sviatostiam, ak niekto ateista tomu dobre rozumie, čo pochybujem, pretože to prekračuje naše myslenie ako celkovo, je niečo, ktoré sa dá alternatívne nahradiť. Nedá. Je to omyl
Dnes vidíme, že pandémia vyhnala kresťanov z chrámu, a kresťanský štýl života v mnohorakosti obradov cirkví a rozličných kresťanských spoločenstiev sú naozaj zatlačené nepriamo do úzadia. Poviem nepriamo, nie tak ako kolega mahmut, ktorý priamo napísal, v podstate zdieľam aj ja ten názor, že kresťania sú vyhnaní z chrámu.
Práve neúčasť na bohoslužbách, nekonanie aktivít v náboženskom poli, nie obmedzenie, ale úplne zredukovanie duchovných činností ako takých dáva mi práve presvedčenie, že keby toto nebolo správne, keby kresťanstvo nemalo pravdu, dnes by sa nikto nestaral do kresťanov, či slúžia sv. omše, či iným cirkvám je umožnené bohoslužby ako ich majú, a či sa niekto do nich stará alebo nie.
Moje presvedčenie je také, že verím, že boží deň, deň príchodu Pána, ktorý je už blízko. Práve sa naplňujú slová ľudu, ktorý odpovedá na zvolanie kňaza po premenení..." hľa tajomstvo viery..." a ľud odpovedá... "Smrť tvoju Pane zvestujeme, a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve..." A práve tá doba príchodu, samozrejme v sláve, sa už blíži.
To, že znamenia napovedajú, že pandémia ohrozuje ľudstvo, isto nie je len tak. Tu nejde o to, ako povedal mahmut, že pandémia vyhnala kresťanov z chrámu, pretože moje presvedčenie nie je o nič slabšie, ako v dobe navštevovania bohoslužieb a aktívne vyznávanie viery, ba práve viac.
Záverom nechcel by som vynechať klasicky biblický citát. Oveľa viac som sa prehĺbil v modlitbách a presvedčeniach, že predsa aj táto doba v biblii je predsa jasne predpovedaná, a ona už, pre niekoho celkom nešakane, už nastala. Nič viac mi teda nedá takú istotu, ako biblický článok o vzkriesení Pána, a o tom, ako Vzkriesený Pán prešiel cez zatvorené dvere, stal si doprostred stola a povedal apoštolom pokoj vám.... Ján, 20,19
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
zajko1211
15. 3.marca 2021 15:23
Kiež by sa dni Pánove skrátili a stretli sa na svadbe baránkovej...
2
Dal som si tú námahu a prečítal z nudy tvoj blog, či reku nezačnem postupne čítať aj iné od Teba. Nezačnem. K obsahu sa mi nechce vyjadrovať. Ale radu ti dám aj tak, keďže ťa baví písať. Čo je fajn. Predsa už som čo-to napísal a prečítal, nemyslím tu. Píšeš strašne dlhé vety, to nie je dobre. Horšie sa to číta. Rozkúskuj ich. Veľa slov je zbytočných a veľa slov sa opakuje rýchlo po sebe. Čitateľa to potom nezaujme. Plus tomu chýba iskra, pomohli by dobre použité básnické prostriedky.
3
vďaka ti, avšak keď si prečítaš niektoré filozofické skriptá, nájdeš tam vetu aj na 4 riadky. nie preto lebo sa to nedá napísať ináč, ale preto, lebo pochopenie niečoho ako celok sa nedá vyjadriť 3 slovami. to je plytké. či to zaujme čitateľa? mne je to jedno. málokto okrem mahmuta, ktorý píše bludy, dokáže precízne o niečom zmysluplnom napísať. väčšina je to o ničom. preto ma zaujímajú témy, ktoré pokladajú vzťah človeka k duchovnu, viere, materializme základ k rozmýšľaniu, aký zmysel má život s vierou, bez viery, a či jestvuje niečo medzi nimi.
4
@vreskot000 No, filozofiu mám vyštudovanú, preto tých ,,skrípt,, som videl mnoho. Áno, nájdem tam iste aj také vety. Vôbec si ma ale nepochopil, nehovoril som o stručnosti. Hovoril som o štylistike, prehľadnosťi. Vety, aj dĺžkovo ako ich staviaš do textu sú v tomto smere nesprávne. Tento blog ale hádam nejdeš porovnávať so skryptami, alebo nejakým vedeckým textom, či? Neporozumel si ma, čo ma mrzí. Ja som ti iba dal radu ohľadom štylistiky. Ak ti je jedno či zaujmeš čitateľa tak prečo píšeš verejne? Na také veci sa viac hodí denník. Keď niečo píšem , tak to píšem pre nejakého adresáta, cieľovú skupinu. Preto píšem tak aby som ho zaujal. Zarazilo ma, že ti jedno, či zaujmeš čitateľa. Myslíš , že napr. niekto by kupoval Ratzingerove knižky keby písal len sám pre seba? Mrzí ma, že si nepochopil mojim, myslím pre teba nápomocným radám.
5
Kierkegaard. nie nejdem porovnávať so skriptami, pretože teologické, filozofické a pedagogické skriptá nevychádzajú z osobného presvedčenia. Môj štýl písania je na hrane medzi vyznaním a uvažovaním v istej rovine, ktorá mi je vlastná. áno pozri. ak ti mám pravdu povedať, prečítal som aj na vysokej filozofické skriptá, avšak, ako katolíka, bohoslovca, ktorý sa pripravoval na kńazstvo niektoré interpretácie ma hlboko zarazili natoľko, že som ich prestal čítať. Nie preto, aby som neprišiel do omylu, ale preto, lebo jedine biblia mi ponúka prierez mojim životom. Každý človek má svoje myslenie jemu vlastné, to nepoprieš určite. rozumiem, že ty univerzitnej filozofii rozumieš isto viac ako ja. ja som jej nerozumel ani na univerzite. ale čomu som porozumel je láska, ktorá vychádza z biblie, textov, ktoré ma naučili chápať to, že jedine moje presvedčenie, ktoré podopriem autoritou Písma (biblie) mi dajú istotu, že som na správnej ceste. pretože filozofia je len vec poznania. viera s poznaním nemá v pozemskom svete nič spoločné. buď veríš alebo nie. Vo večnosti sa viera zmení na poznanie. ony stoja v ostrom protiklade ale navzájom sa doplňujú. Filozofia vo svojích mnohorakostiach neriešia, či dva protikladné tvrdenia sa raz dajú do akéhosi vzájomného súzvuku a stanú sa jedno. ony jedno nikdy nebudú. Dva protiklady ostanú dva protikladmi, pretože intelektuálne myslenie je obmedzené, ale božia láska je nekonečná. asi taký je medzi týmto rozdiel.
6
@vreskot000 No, môj zlatý, práveže veľa krát áno a predovšetkým tie teologické a filozofické vychádzajú dosť silno z osobného presvedčenia. Asi sa ťa dotknem, ale musím povedať, že som rád za tvoje ukončenie štúdia v seminári. Lebo kňaz má byť otvorený človek, poznať Svet, myslenie vo všetkých jeho farbách. Áno, aj vo farbách, ktoré sa mu nepáčia. Má čítať aj veci čo mu nie sú moc po srsti a kriticky sa zamýšľať. Tvoje názory mi pripomínajú v niečom protestanské myslenie, čo nie je zle, však nech každý verí čomu chce, hlavne nech to je úprimné. Prečo? Lebo spomínaš iba Bibliu, ale vôbec nie Tradíciu pritom obe sú zarovno. Dokonca v Dei Verbum sa tvrdí sa mi zdá, že Božie slovo tvorí Písmo+ Tradícia. To len taká perlička. Preto by som ti odporučil, otvoriť si okrem Biblie (ktorá je super!) aj nejakú inú knižku. Relevantnú knižku podotýkam. Ak si porozumel láske, to klobúk dole, ja jej neporozumiem celý život. K tej epistemologickej časti tvojej správy sa nevyjadrím, ale k tej filozofii sa vyjadriť musím. Áno, toto filozofia rieši tiež. Hlavne východná filozofia rieši protiklady. Na tom je vlastne postavená ich logika. Naša západná stojí na identite. Dokonca sa mi zdá, že aj môj "menovec" Kierkegaard, niečo o protikladoch napísal. Inak v tej správe dosť pletieš jabĺčka a hrušky, ale to je jedno. Len som ti chcel poradiť s písaním, ako ho zlepšiť a pod. Mne keď niekto poradil s písaním vždy som bol vďačný. Preto, asi som povedal oveľa viac ako som chcel a toto je moja posledná reakcia v tejto veci. Maj sa.
7
kritické zmýšľanie je veľmi poterbné, ale minimum z nich si berie príklad z filozofie a veľa poslucháčov (50 percent minimálne) jej neporozumelo vôbec. a zvyšní ju zabudnú a nevenujú sa jej vôbec. druhá vec. nastala kríza viery. povedz mi ktorý filozof mi povie, že veriť v Boha treba srdcom, pretože "rozum" kázal uzatvoriť bohoslužobný priestor. čo teraz? teraz ti ostane len viera. nič iné. naša filozofia nám už nepomôže ako tak. človek sa musí vrátiť k počiatku. ale vieš diskutovať hádam nie? einstein bol tiež geniálny vedec, ale zomrel ako zarytý ateista. taký mi vzor nebude. nik ho nechváli.
Napíš svoj komentár