Prvotná myšlienka je takáto :" Cirkev bola, je a vždy bude cirkvou pre všetkých bez rozdielu rasy, národa, veku, pohlavia, choroby, zdravia, očkovania, neočkovania. Čo teda k tomuto poviem.
Práveže nie. To Kristus nehlása. On hlása, že on je Cesta Pravda a Život. Kto toto neverí, už je odsúdený. Citujem biblické súradnice, kde to možno nájsť Jn 3, 18.
Práveže Pán Ježiš nikde vo svojom evanjeliu, a tak isto je to aj s udalosťami v Starozákonných knihách to práveže nie je jasné, nespomína, nehovorí. Nie je jasný napríklad ani osud takého Nabuchodonozora, ktorý si ctil bohov (satanov a démonov) zlatých, bronzových, a ..."pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, bronzových, železných, medených drevených a kamenných bohov..." Dan 5,4. A zrazu keď videl tajomný nápis na stene, zbledol, zľakol sa. Dan 5,5-6.
To bola možno prvotná bázeň pred Bohom pravým a nie pred démonmi, ktorí ho ovplyvňovali a vieme udalosti, že chválil (možno zo strachu, možno z vnuknutia Ducha Svätého, na to nedá odpoveď nijaký biblista ani teológ) Boha Sidraha, Misacha, Abdenaga.
Ak by hypoteticky kresťanská cirkev jestvovala v jeho čase, aký by bol osud jeho. Blahoslavila ho? Na jednej strane obrátenia sú dvojakého charakteru. Zo strachu, a z viery.
Z veľkého strachu plného obáv, neistoty, hrôzy, rôznych depresii, rozličných stavov, ktoré doženú človeka do presvedčenia, že to, čomu veril, (nemusíme mať na mysli náboženstvo, možno aj nejaké presvedčenie) je chybné. Tomu čo možno obetoval svoj život v zmysle nasledovania niektorých zásad, či už morálnych, alebo nemorálnych, alebo nejakej ziskuchtivosti a podobne (cieľom podnikania vždy bol a je zisk, na tom nevidím nič zlé) a teda zistil, že tento vybudovaný systém sa rúca, celkom ľahko zo strachu uverí v podstate hocičomu.
Ak si odmyslíme denominačné zaradenie kresťanstva, že sme rímskokatolici, potom protestanti, a v rámci protestantizmu ešte ďalšie duchovné zrhromaždenia (ťažko ich nazvať aj podľa Písma cirkvami, ale dajme tomu) tak my veríme a sme uverili, dali sa pokrstiť, a za istých okolností celkom isto dosiahneme spásu.
Ak sa mám vrátiť k tematike, problém je iný, pán páter.
Problém je, že je celkom možné, že nejaká časť veriacich v pandemickom pretrvávajúcom období upadla vo viere, zľahkomyseľnela, (opäť trochu ťažšie slovo ) prestala prijímať sviatosti, nečítajú bibliu, neberú nič vážne. zistili, že keď raz nemuseli v nedeľu ísť do kostola, v podstate nemusia nič, a prekážka nejestvuje žiadna. Bázeň pred Bohom u niektorých jednoducho dosť opadla.
Mnoho ľudí sa už nebojí ničoho. Práveže tieto slová, ktoré som Vám z úcty povedal by mali znieť z kazateľníc, a nie to, že cirkev je pre všetkých.
Cirkev pre všetkých nie je. Ako to myslím vysvetlím v riadkoch nižšie.
V prvom rade kostolných lavíc celkom isto sedávajú tí, a aj takí, ktorí absolvovali potrat, (jedná sa teda o ženy plus ostatných účasť ) ktorí takto ľahkomyseľne aj naďalej v podstate pod trestom exkomunikácie prijímaju Božie Telo, ktorí neveria v Biblické texty o skorom II Príchode Pána Ježiša na svet, ďalej rasy...áno... pokiaľ si ctia jediného Boha.
Záverom ešte v tomto odseku toľkoto poviem. Vy nikdy nemôžete vedieť, že hocičo zlé sa stalo... či nejaký šaman nejakému démonovi nezasvätil svet, a preto sa stalo to čo sa stalo.... Vaše vyjadrenie chápem v kontexte, že je dobré. Avšak cirkev sa nemá stať a ani nikdy nebude univerzálnou. Pretože my nezávisíme od ničoho. Kristus na konci vekov keď príde súdiť živých i mŕtych pre jeho príchod a jeho kráľovstvo...Tim 4,1. Záverom vám chcem povedať toľko, že vy sa nebojte, čo vám povedia predstavitelia štátu, pretože ..."Boha treba poslúchať viac ako ľudí Sk 5,29. Kto si takto ctí Boha, ten sa nikdy neskláti Ž 11,4.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár