V skratke opíšem jednu vec. Stalo sa vám, že ste nejakým územím prešli niekoľkokrát, a to celkom poznáte, nooo dá sa tak povedať, áno, a napríklad napriek tomu ste zle odbočili? Poviem vám teraz neuveriteľnú vec, ktorá sa mi v dnešný deň stala, a na sv. omši som ďakoval Bohu za zdarné vyriešenie.
Poviem teda o čo ide. Dneska, mal som cez deň aj tak voľno, pretože do práce nastupujem, ak sa teda dožijem až prvého, teda mám ešte čas, a dnes som ho využil úplne naplno. Venoval som sa teda dnes svojmu zdraviu, a keď som prišiel domov, tak som sa cestou pomodlil ešte ruženec. To ako poďakovanie.
Išiel som dnes na turistiku, išiel som cestou, ktorou som prešiel x krát. Rozdiel je v tom, že sa jedná o horskú cestu, kde síce je iba cesta, ale okolo ste v tmavom lese. Dokonalé hororové prostredie, aké si len viete predstaviť.
Bol som celkom presvedčený, že idem správne, ako som s kamošom to mal pozlozené, a v nedeľu, ak sa bude dať, možno pôjdem znova. Stalo sa ale to, čo som vlastne nečakal. Teraz sa to teda pokúsim rozpovedať.
Išiel som, išiel, reku super. Cesta bola neuveriteľne dlhá, a prišiel som na rázcestie. Sú tam popílene stromy, a jedná sa o najvyššie položené miesto v meste. Potom sú dve odbočky. Jednou sa okruhom vrátite do mesta, a druhou plynule prejdem do dediny, vzdialenej cca 7 km ešte.
Čo sa mi stalo. Nikde ani živej duše, sám som bol. Len približne dva kilometre dozadu ešte som stretol jedného turistu. Starší pán možno tak do šesťdesiatky mohol mať. Pozdravil som sa zo slušnosti, pretože sme boli len dvaja oproti sebe. Išiel som teda ďalej, vedomý som si dobre, kde som.
Stále som išiel horou, a prestalo sa mi to zdať. Odbočil som totiž zle. Išiel som smerom do jednej dediny, ktorá od Lučenca je vzdialená približne 12 kilometrov.
Nevedel som o tom. Nikdy som stade nešiel, a navyše sám ešte. Mal som ešte na polceste sa sto chutí otočiť a ísť nazad len problém som mal v jednej veci.ˇ
Keď som šiel horou, nepamätal som si dobre, kde sa presne odbočuje na rázcestí, smerom do mesta. obával som sa totiž, lebo viem, že tou cestou prídem do dediny, ktorá je vzdialená toľko, že hlavnou cestou by som musel prejsť ešte do dvoch ďalších, aby som nazad prišiel do okresného mesta, čo je cesta asi ďalších 12 km.
Riskol som to. Našťastie, po 45 minútach peši, pričom na ceste som bol asi tri hodiny, som prišiel správne. Vydýchol som si, lebo som sa začal poriadne báť. Hoci som mal pred sebou ešte dobrých 8 km.
Dovedna som prešiel asi 20 km. Sám, peši. Ani som sa nepomodlil, len som proste išiel. Sám, nikde ani živej duše, okrem toho pána, ktorý šiel oproti mne.
Mám pocit, že sám som tam bol posledný raz, pri pomyslení, že sa mohlo stať hocičo. Napriek tomu chcem veľmi poďakovať, že mi Pán Boh dal neuveriteľne dobrú intuíciu, pretože som sa totálne cítil stratený. Je to ťažko pochopiteľné, a možno si položíte otázku, načo si tam ty drúk jeden išiel.
Išiel som sa prejsť. Jedno som si uvedomil, a opäť samozrejme do kontextu vkladám spirituálne myšlienky.
Oprite sa o Boha vtedy, keď neviete ako máte ďalej kráčať. Neprajem vám zažiť, čo som zažil, ale nechápem, že som bol neuveriteľne pokojný, akokeby som vedel, že idem správne, hoci tou horskou cestou, cez hustý les som šiel úplne prvý krát, nikdy som tade nešiel
"i keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť, lebo ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou..."
Pán ma neuveriteľne posilňoval. Zdôrazňujem to po x tý krát.
Domine, fortitudo mea. Tento výrok v preklade znamená Pán je moja sila, a ako biskupské heslo si ho zvolil môj známy otec biskup Anton Meinek, ktorý je diecezným biskupom v mukačevskej diecéze v Ukrajine. Stretol som sa s ním prvýkrát na Cyrilometodejských slávnostiach. Veľmi na mňa zapôsobil, pripadal mi ako svätý. Hneď som si od neho vypýtal e mailovú adresu, a bolo.
Pán je moja sila, Domine, fortitudo mea. Myslime na to vždy, keď budeme v tiesni.
Od dnešného zážitku nepochybujem, že Pán pri mne stojí, pretože chcem patriť Ježišovi. Nebyť jeho, nie som tu. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
relativelysarcastic
17. 1.januára 2014 23:13
no s bohom
Napíš svoj komentár