Trochu o tom pochybujem. musíte mať aj koncentrovanú povahu. Dosť práveže záleží, či ste alebo nie ste roztržitý.
Potom záleží, ako je človek ovplyvniteľný niečím, čo možno nedokáže zvrátiť nazad. Ako veľmi dokáže prežívať strach. Či sa dokáže nad niečím povzniesť, alebo nie. Nekoncentrovaný človek, človek, ktorý nedokáže riadiť a kontrolovať svoje pocity prejavy, emócie a podobne, nie je zrelý človek, a musí nutne na sebe pracovať. Dovolím si tvrdiť, že démon nehrá v tom žiadnu rolu.
V predchádzajúcej práci kde som pracoval, som po každej nočnej smene, trvajúcej od desiatej večer, do šiestej rána chodieval na siedmu ráno do kostola. Bol som síce väčšinou hladný, unavený som takmer nebol nikdy, napriek tomu som nevnímal návštevu kostola, a nehovoriac o tom, že od kostola som ešte mal 20 minút cesty domov, kým sa človek vyspí po nočnej prácu, nevnímal som teda návštevu kostola ako nejakú moju prinesenú obetu.
Viete. My máme nesprávne nastavené životné hodnoty.
Ak vy vnímate návštevu kostola a vykonávanie duchovných činnosti ako obetu, poprípade akýsi vnútorný boj s diablom, ak to tak cítite, pravdepodobne máte podľa môjho skromného úsudku zrejme nesprávne nastavené vnútorné duchovné hodnoty, a skúste práve na nich s nejakou primeranou mierou popracovať.
Modlitba ako taká trvá pár minút, potom si Vás neviem predstaviť, ako vzdorujete napríklad v zamestnaní, kde sa potrebujete sústrediť na nejakú konkrétnu činnosť napríklad osem hodín s jednu alebo dvoma prestávkami. Náš problém je práveže opačný.
Vy, alebo my, stále vnímate nesprávne pôsobenie a rozmanitosť duchovného života so všetkými jeho prejavmi za niečo, čo Vám možno uspokojí telo,zmysly, ducha, dušu, ale musíte mať praktické myslenie. Všimnite si, že v čase kovidu dohromady sme približne 9 mesiacov nemohli vstúpiť do kostola. Určite môžeme si dať do súvisu jednak pandémiu, a jednak pôsobenie diabla.
Ale moja viera a jej prejavy nesúvisia, či budem denne na omši, alebo pôjdem do kostola a vykonávať teda nejaké rituálne duchovné prejavy, moje chcenie nemôžem nutne chápať ako obetu, ale ako dar.
Pretože Boh nás ako takých nepotrebuje, ale my potrebujeme Boha a jeho sviatosti, ktoré sú darom.
Na takéto uvažovanie potrebujete ale dozrieť duchovne.
A kto je duchovne naozaj zrelý, toho neotrasie skutočnosť, aj keby dvere kostola ostali naveky zatvorené. Boh je schopný Vás posilniť aj iným alternatívnym spôsobom, pretože jemu nič nie je nemožné. To s diablom nemá nič spoločné. Aj napriek napríklad vyslovene našej nútenej, častokrát nechcenej, a to si musíme priznať, nežiadúcej návšteve kostola, kedy naozaj sa nám nechce. pozrite.
Ako človek máte vždy možnosť výberu. Buď teda niekam pôjdete, alebo nie. A vy ste si zvolili možnosť neísť, ktorá je stále akosi možnosťou v danom rozhodovacom procese a nejakú alternatívu, napríklad omšu cez rádio si vypočuť. Pokiaľ von prší, (napríklad teraz veľmi prší, a znova sa vyčasilo ) a vy máte pešo 3 km do kostola, je to ospravedlniteľné, pokiaľ si pustím omšu z rádia a som koncentrovaný na to, že toto je ten čas venovaniu sa modlitbe, sv. omše a celkovo duchovným záležitostiam.
Môžem to považovať za neželanú myšlienku, ale uvedomme si jedno, že pokiaľ aj ateista v niečom je uspôsobený pochopiť nedostatky niekoho, o čo viac to dokáže kresťan. Nad týmto sa zamyslite.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár