S tým súvisí teda aj môj príspevok, ktorý som uverejnil, čo vnímam ako problém v súčasnosti, a možno to bude problém, ktorý tu bude ešte dlho, nakoľko ako dobre vieme, populácia ľudstva starne. Myslím si, že zanedlho to bude veľký problém a dnes na toto všetko nebude potrebné možno nejaké ekonomické vzdelanie, ale vyslovujem domnienku, že zanedlho bude veľmi potrebné, aby sa našli záujemcovia o ošetrovateľstvo.
Ako dobre vieme, mnohí chcú študovať ekonomiku, ekonomické vedy, ktoré sú isto potrebné, ale to, čo sa naučíte možno za päť rokov s diplomom, získate zručnosť možno po pol ročnom zaučení sa v nejakom podniku, a zrazu zistíte, že kolega s výučným listom má vyšší plat ako vy študovaný, má zabezpečené bývanie, pretože sa nehanbí fyzickej roboty, ktorá bola donedávna napríklad za mojich stredoškolských čias vyslovene zaznávaná, pretože sa pretláčal chorý názor, že človek predsa musí byť študovaný, aby mal vzdelanie, avšak to, že potrebujeme vyrobiť peniaze z mesiaca na mesiac, na to sa dôraz nedáva, aspoň v škole teda vám o tom nič podstatné nepovedia.
No teda. Sú dôchodcovia, ktorí majú vnukov, vnučky, ktorí by sa o nich postarali. Niektorí starí sú ale tak tvrdohlavé povahy, že radšej nechcú pomoc od nikoho, aby náhodou neboli vďační. veľa starých ľudí je neuveriteľne drzých a arogantných.
Nedajbože, aby niekto spomenul týmto ľuďom napríklad odbornú pomoc, ktorá samozrejme je od štátu podporovaná a platená. Mám konkrétne na mysli opatrovateľskú službu, ktorú môže vykonávať napríklad najbližšia rodina.
Je to jedna z veľmi efektívnych foriem a nástrojov podpory zamestnanosti, pokiaľ niekto má problém sa zamestnať, práce v danom regióne buď niet, alebo sú veľmi obmedzené a limitované ponuky. Alebo sú ponuky, kde sú vopred vybraní uchádzači, s čím mám osobnú skúsenosť, a ktorá samozrejme prekračuje zákon, ale to je pravda na inú diskusiu, ku ktorej sa možno dostaneme.
Osobne napríklad spomínam si na prácu v DSS, kde toto bolo na dennnom poriadku. Glorifikovať seniorsko geriatrickú dôchodcovskú skupinu mi príde netaktné a urážajúce voči mladým ľuďom, ktorí prejavujú dosť empatie k starým ľuďom. Len keď starý človek je tvrdohlavý a nedá si povedať, keď nerozumie tomu, že nie je hanba, kedy človeku ubúdajú sily a potrebujú pomoc, tak komu niet rady tomu niet pomoci. Čo k tomu povedať.
Pre takéhoto starého človeka, ktorý sa v spleti životných situácii a vplyvu veku nedokáže poriadne zorientovať v súčasnej dobe, vonkoncom nerozumie jej, alebo jej prestáva rozumieť, čo je prirodzené, mu pomôže jedine zariadenie sociálnej starostlivosti, teda nejaká ústavná pomoc, kde mu budú naporúdzi 24 hodín denne, pretože to je v ich náplni práce.
Nerozumie ekonomickej činnosti, nerozumie súčasnej pandémii, možno je príliš upnutý, upätý na niečo, čo bolo v jeho dávnej minulosti, kde nik z jeho súčasníkov už možno nežije, a z dnešnej mládeže si to pochopiteľne nemá kto pamätať. Možno ešte vie, kedy poštár mu donesie dôchodok, ale to je asi tak všetko.
Majú svoje niekedy zvláštne až bizardné zvyky, ktoré viac škodia ako im pomáhajú, hoci oni to berú tak, že sú na nejaký štandart zvyknutý, a samozrejme nemienia sa ho za nijakej ceny vzdať, čo mi príde na škodu. Viem, že je to na škodu veci, že senior si svoj seniorský dôchodcovský akýsi štandart nedokáže vychutnať v plnej miere, a preto vidíme čoraz častejšie prehlbujúce sa priepastné rozdiely, medzi životom v západnej Európe a Európe, ktoré malo iné spoločenské myslenie, ktoré spôsobili doslova devastačné škody v ľudskej spoločnosti.
Tu vidím takú kardinálnu chybu.
O tomto sa teda dajú viesť debaty na dlhé hodiny. Mnohí si nechceme priznať, aj my mladí, že jednoducho starneme. Nedáme si možno v niečom povedať, čo vnímam len na škodu veci. Ťažko hodnotiť niekoho, kto samozrejme má odlišné myslenie, ako ho mám ja, alebo iný v mojom, alebo podobnom veku.
Čo teda by som povedal záverom mojej sobotnej reflexie. Každopádne od detí je nezodpovedné nechať rodiča, ktorý je v pokročilom veku, oslabenom a podlomenom zdraví, a ktorý zápasí s kadejakými telesnými, mentálnymi, duchovnými a inými prekážkami, ktoré rokmi budú prirodzene len pribúdať, pretože človek starne a zreje do večnosti, čo je celkom pochopiteľné ťažko prijateľné pre človeka, ktorý nepraktizuje napríklad nejaké náboženské vierovyznanie, ktorý nechápe potrebu duchovna vo svojom živote, a podobne. Tuby som videl problém. Ale čo si niekto zasial v mladosti, to obyčajne zožne na starobu. To sa prirodzene oklamať nedá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár