Hovoriť o dobrých skutkoch. Čo si o tom myslíte. Budem vecný a konkrétny.
Ešte keď som bol v škole, tak pamätám sa, niečo som dobré spravil, pre prospech druhých, veď to je normálne, veľa z nás sa snaží pomôcť dačom, a no teda pamätám sa, že spolužiak ma v niečom zahriakol, povedal toto...
"už nebudeš mať odmenu v nebi, lebo už si povedal o svojom dobrom skutku"
V tejto súvislosti mi teda napadlo toto, aby som o tom napísal, a čo si myslíte o tom vy.
Nemyslím teraz len čo sa týka nejakého širokospektrálneho kresťanského podvedomia, ale každý z nás, za normálnych okolností, by sa teda mal snažiť o nejaké pozdvihnutie človeka, ktorého má pri sebe, aby mu neubližoval, a aby každý pekne vychádzal s druhým, samozrejme keď ho ku niekomu viaže nejaký vzťah.
Mnoho ľudí, a to sa mi nepáči, sa pokúša veľmi neprirodzeným spôsobom nadväzovať vzťahy, ktoré už pri samom prvotnom zárodku sa javia ako veľmi falošné a moc neúprimné.
Sú ľudia, ktorí trebárs pri nejakej práci, keď sa niečo priamo robí, nepriloží ani prstom ruku k dielu, ani aktívne, ani pasívne, ale keď sa má niečo kolaudovať, hej, teda keď sa má vykonať nejaký ten slávnostnejší akt niečoho otvorenia, tak otvorene to teda poviem, veľmi rád sa pretŕča v prvých radoch, ukazuje sa medzi prvými, a tvári sa, že už len na neho sa čakalo, a bez neho by sa aj tak neudialo nič, lebo on je ten najdôležitejší.
Sú to žiaľ, extrémy, ale aj to sa stáva, a nemám rád takých neúprimných ľudí. Tí, ktorí by to mali vedieť, aj tak nie sú tu zaregistrovaní, ale to nevadí, toto platí samozrejme pre všetkých, aj pre mňa.
Nakoľko ma dokáže pohltiť nejaká svetská sláva, aby som pre ňu a pre prospech nejakého krátkodobého trvania šťastia, dokázal zapredať celú svoju osobnosť, celé svoje bytie, svoju ľudskosť, aby som sa nejako vynímal pred ostatnými. Dajme si otázku, má to nejaký význam?
Pre niekoho určite pre mňa to je veľmi plytké, a považujem to a príliš lacný pokus prezentovať seba ako niekoho.
Naozaj, keď niečo spravím, a o tom poviem, nebudem za to spravodlivo odmenený?
Iste je človek v rozpakoch, predstavte si aj situáciu, pracujete v nejakom závode, ktorý sa zameriava na nejakú výrobu, a proste je to pre toho majiteľa slušný biznis. On vám dá síce celkom slušný plat, ale predstavite si jedno.
Ty, konkrétne. Svojím rozumom, dôvtipom, prirodzeným myslením, dobrou strategickou činnosťou, vysokoorganizovaným rozumom a skutočne značným citom pre spravodlivosť a poctivú prácu, prídeš na nejaký nápad, ktorým nie že ďaleko predčíš svojich kolegov, ktorí sú na tej istej úrovni ako ty, ale dokonca prevýšiš tvojho priameho nadriadeného, a to už je niečo!
Už som o tom opisoval, ale nedalo mi to. Naozaj, aké potom človek môže pri tomto všetkom mať pocity?
Môže sa potom cítiť ako štvaná zver, že niekomu si pasívne ukradol nejaké podnikateľské nápady?
Hovoriť o dobrých skutkoch...
Keď sa vrátim k úvodnej myšlienke, ktorú som načrtol, som veľmi zmätený, a neviem čo si mám o tom myslieť.
Sám mám skúsenosť, že mnoho ľudí druhým závidí ani nie tak, čím oplýva navonok, nejako zreteľne, to je normálne.
Že niekto, kto trebárs celý život jazdí na oktávke, alebo seate, je úplne hotový, keď druhého vidí premávať sa na jaguáre, a je celý z toho chorý, hotový, nevie sa z toho spamätať, že niekto ho predsa v tomto predčil o poriadny kus...
Mnoho ľudí vidí pravda len ten vonkajšok, ale vobec nemusí vidieť ten vnútorný sled, čo všetko za tým stálo, koľko špekulovania, koľko pádov, zlyhaní, koľko neúspechov, aby napokon aj cez tieto nepríjemnosti sa predsa len dostal, aby ho to predsa len raz istotne preradilo na tú pozitívnu a správnu cestu, len proste istý čas bolo treba vydržať, čo sa považovalo za akúsi skúšku v jeho živote.
Mnoho ľudí napríklad narieka a poukazuje, že ten má také auto, a podobne, ten má taký dom, také majetky, ale dajme si ruku na srdce, čo som spravil ja preto, aby som sa mal lepšie. Keď niekto len špekuluje, a nič z toho nemá, je to o ničom.
S tým súvisí mnoho vecí. Ešte na mnoho vecí si ani ja z Písma neviem dať odpoveď.
Napríklad, prečo, teda ústredná téma môjho článku, by som teda nemal dať návod, ako byť šťastný, slobodný, úspešný, a keď niečo chceš, musíš ísť za tým, nech sa deje čo sa deje.
Mám rád vytrvalých ľudí, ktorí chcú niečo dosiahnuť. Mňa už 11 rokov živí niečo, čomu som sa ako trinásťročný začal aktívne venovať, a to len preto, lebo som veľmi chcel.
Musíme hovoriť o dobrých skutkoch.
Keby sme nehovorili o dobrých skutkoch, svet by neprišiel na to, že hladným treba dať jesť, a nie sa na nich pozerať, zatiaľ čo my zahadzujeme, čo je hriech! zatiaľ teda čo my sme schopní zahodiť nejaké zbytky chleba a podobne, veľmi pekne o tom hovoril pán farár v dnešnej nedeľnej kázni.
Toľko môj nedeľný blog.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tomiq254
24. 8.augusta 2014 20:10
Ja si myslím že o dobrých skutkoch treba hovoriť ale ich aj robiť a keď urobím dobrý skutok nemal by som sa s ním chváliť napr. ak niekto povie kamarátom pozrite ako som pomohol tej babke uniesť tašky lebo taký človek je podľa mňa pyšný. Aj Ježiš hovoril aby sme sa tu nechválili ak niečo dobré spravíme lebo to by sme už našu odmenu dostali tu. Podľa mňa sa Bohu páči (no neviem či podľa mňa lebo to je aj v biblii) keď urobíme dobrý skutok a necháme si ho pre seba Boh nás vidí a to je hlavné.
Napíš svoj komentár