Na prvý pohľad, keď som sa zamyslel, o čom konkrétne budem písať v poradí treťom tomto článku, sám som nevedel čo konkrétne by to malo slovne obsahovať. Ako teda môže byť cieľ bez plánu len želanie.
Ak to teda zlúčim aj do situácie, celkom neľahkej, ktorú teraz prežívame, dáva mi to mnoho podnetov na to, aby som si jasne povedal sám pred sebou, že naozaj jestvuje akýsi cieľ ale len po absolvovaní cesty, a že cieľ bez plánu poväčšine býva len želanie, hoci výnimka potvrdzuje pravidlo. o čo teda ide.
Od školských čias dobre viem, a na strednej som sa naplno utvrdil v istej idey, že na to, aby som sa dobre učil, je potrebné mať okrem potrebných vedomosti, ktoré som samozrejme nepostrádateľné, aj potrebnú dávku šťastia. Teda niekedy sa proste stane, že žiak nepríde na hodinu dostatočne pripravený, nejaké vedomosti mu proste chýbajú, má nejaké rezervy, ale neznamená to, že stále bude odpovedať, stále to vyjde na neho, kto znesie možno bremeno kritiky. Aj na sebe som nie raz videl, že som proste mal šťastie, že som sa niečo urýchlene doučil, spravil som si nejakú pomôcku, proste akýsi východiskový bod, ktorý ma usmerňoval v danej školskej práci, aby ak som niečo pokazil, dokázal som to rýchlo napraviť.
Teda mal som urýchlene nejaký záložný plán, ktorý som chcel aj docieliť. Mal som nejaké želanie, ktoré sa nemuselo vyplatiť, ak by som do toho nešiel. A práve to, že človek niekedy zaujme pasívne stanovisko, a len čaká, ako sa niečo prirodzene vyvinie, všetko necháva na náhodu, možno je to aj v dobrej viere, práve preto prichádza proste znechutenie, pretože človek zanedbal niečo, čo mal vykonať, a práve preto úspech prichádza veľmi ťažko. To hovorí za všetko aj situácia, kedy človek v niečom vie a ovláda dobre teoreticky, ale prakticky je to ťažšie.
Nie je to hanba. Mnohí z nás, pokiaľ niečo sme sa naučili napríklad z fyziky alebo chémie niečo teoreticky, v danom momente tiež sme si to celkom isto nevedeli prakticky predstaviť, ako to funguje naozaj, a mnohí nad tým vôbec ani nepremýšľali. A práve skĺbiť z tohoto vedného odboru teóriu s praxou je moc dôležité, pretože aj počítač pracuje na istých fyzikálnych zákonoch, ktoré proste nepustia. Napríklad môj notebook má už slabú baterku, a musí byť pripojený stále k sieti, po prípadnom odpojení elektriky sa mi okamžite v tej sekunde vypne počítač. Je dobrý, ale už slabší.
A preto, aj na základe tejto technickej informácie viem celkom isto, že darmo mám nejaký cieľ, práca s počítačom a podobne, pokiaľ nemám vybudovaný aj istý plán, plán aj v tom, že počítam s nejakým možným nezdarom, a nielen s úspechmi, mi zaručuje to, že dá sa dotiahnuť viaceré ciele, viaceré plánovaní záležitosti do úspešného záveru, z ktorého budeme mať úžitok, a nielen pocit rozčarovania, frustrácie, hnevu, nadávok, nepochopenia, plno výčitiek, a ešte všetko, čo si konkrétne môžeme pod týmto len predstaviť.
Šťastie ale by nikdy nemalo byť prvoradé, pretože neustále spoliehať sa len na akúsi nazvem to, náhodnú alternatívu, sa nemusí človeku vyplatiť.
Práve preto, aby som dokázal aj sám sebe, že mám proste v sebe nejakú tú ideu, nejakú konkrétnu predstavu, ktorá v počiatku predstavuje plán, želanie, ale má ústiť do úspešného pretavenia v danej realite, kde sa budem konkrétne nachádzať.
Preto je potrebné, aby človek si vedel vybudovať primeranú pozíciu. Každá cesta totiž začína z nejakého konkrétneho bodu. Je to presne ako pri pretekoch, kedy súťažia viacerí najprv bok po boku z jednej štartovacej línie, aby to proste bolo spravodlivé, ale vieme veľmi dobré, že individuálna rýchlosť je vhodným predpokladom pre dosiahnutie konečného dobrého výsledku.
Pokiaľ človek je stále v pozícii, že všetko si musí prácne vybudovať, môže tu vzniknúť riziku, že bude znechutený z toho všetkého, bude sa o všetko snažiť. Bude mať dobré úmysly, bude ale možno príliš dôverčivý, možno príliš otvorený, vecný priamy. To všetko síce dáva predpoklad k dosiahnutiu kľúčového úspechu, aj v manažérskej aj inej oblasti, aj v osobnej, ale nie vždy je to vhodné.
To slúži človeku predovšetkým na to, aby vedel v niečom uvažovať nielen v medziach niečoho, čo sa musí učiť, ale aby nadobudol, alebo lepšie povedané, osvojil si pre seba akýsi prirodzený inštinkt, ale aby ten plán premenil na realitu. O to proste. Aby sme plán dokázali nejako zhmotniť, premeniť teóriu na prax. V opačnom prípade naozaj môžeme myslieť v intenciách želaní, prianí, nereality, teóri, ale proste tam bude absentovať praktické a kritické myslenie.
A človek ak obsiahol tú potrebnú dávku šťastia, teda dosiahnuť cieľ, za ktorým proste deň za dňom napreduje, častokrát v limitovanej "edícii" napísal som to v úvodzovkách, ako na odľahčenie, vieme dobre, že je potrebné stanoviť si určitý plán, ktorý je potrebné dodržiavať.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.