Viackrát isto nás zalial taký čudný pocit, kedy sme si isto povedali, že toto som nemal vedieť. Vychádza to z akéhosi čudného presvedčenia, možno z nejakého poznania, ktorému predchádzalo viera v niečo dobré, možno je to prejav naivity, ťažko povedať. Že všetko človek si možno vysvetľuje v dobrom svetle. Alebo človek si vysvetľuje všetko po svojom, a nepripúšťa si niečo negatívne, pretože stále na zlé myslieť, človeka ochudobnieva o konanie dobra, o to, aby človek prospieval v dobrom na tele a na duši, a aby všetko bolo vyvážené a v harmónii, čo nie je jednoduché dokázať.
Práve preto sa nie jeden krát stáva, kedy človek je v dobrom naivný, a nepozná pravdu. Pravdu, ktorú proste raz musí spoznať, a to len preto, aby to slúžilo na jedho dobro. Stáva sa práveže naopak, že si niečo len chceme predstavovať, aby všetko bolo ideálne.
Je to niečo ako pri kúpe a predaji. Azda máloktorý predajca niečo, čo možno nie je v stopercentnom stave, chce vystaviť tovar, ktorý predáva v zlom stave. Snaží sa ho predsa všemožne upraviť do nejakej dobrej podoby, aby to ako sa hovorí, vyzeralo k svetu. Poznáme rozličné zlepšováky, rôzne renovačné pomôcky, ktoré dokážu navrátiť pôvodnú podobu niečomu, čo je staršie. Ako príklad mi napadá rozleštený lak na karosérii, ktorá je napríklad staršieho dáta, ktorý najprv vyzerá nevábne, ale potom, čo je všetko pekné, vyleštené, púta predsa len pozornosť.
Keď sa nezainteresovaný človek na to pozrie, povie si. Vidí niečo, čo je nové, alebo niečo, čo je zrenovované. Nie je to predsa to isté. Ako dobre vieme, na prvý pohľad obidva elementy vyzerajú rovnako krásne, ale len jedno je skutočne nové.
Práve preto je dobré objektívne spoznať pravdu, objektívne poznať to, čo poznať máme, pretože tá ilúzia, ktorá je okolo nás vytvára priestor, že napriek tomu, že niečo nevieme, všetko je akokeby dokonalé, len preto, lebo nám sa darí. Aj človek, ktorý je úspešný sa borí problémami.
Mnohí bohatí ľudia, mnohí ľudia, ktorí sú úspešní, a delia sa medzi sebou na úspešných a úspešnejších, práveže veľmi často žijú v nejakej ilúzii dokonalosti, predovšetkým o svojej vlastnej dokonalosti, že predsa keď som to ja dokázal, prečo by to nemali dokázať aj oni.
A práve tu je problém toho, že keď sa stále budeme pozerať na niečo subjektívne, a nie objektívne, ostaneme v mylnom obraze, že človek je akýsi stroj na úspechy, ktorý sa musí, podčiarkol by som musí sa stále zdokonaľovať. Hej človeče, zastav sa, aby si precítil realitu okolo seba. Lebo mnohí ľudia niečo nevedia, mnohí na niečo nemajú a silou mocou sa snažia.... ale na to nemajú, a nevedia to pochopiť a prijať. Je pravda, že úspech je 90 percent tvrdá drina, avšak nie každá cesta, ktorá je podniknutá za úspechom, a ten môžeme dosiahnuť, musí pre nás automaticky znamenať cestu za naším osobným šťastím, pretože cesta za šťastím je vydláždená veľkou drinou, a nie každý je schopný a ochotný sa tejto, miestami hrozivej predstave podvoliť.
Všetko sa deje akosi znenazdajky, pretože náhla prijatá informácia nikdy neveští nič dobrého. Nie jeden krát sme si možno povedali, že je dobré naozaj niečo nevedieť, a žiť v ilúzii, hoci toto všetko stojí v ostrom protiklade a kontraste s tým,že nie je dobré stále možno sa klamať. Že nie je dobré nepoznať pravdu, pravdu, ktorá nás oslobodí, a naozaj poodhalí pravdivý obraz o danej realite, aká naozaj je. Pretože nie jeden krát človek proste je už niekedy taký dezorientovaný, že radšej, aby sa realisticky pozrie na skutočnosť, ponorí sa radšej do svojich myšlienok, možno preto, lebo... Tam sa človek cíti akosi oveľa bezpečnejšie.
V podstate je to celkom zvláštne, pretože človek je akosi prirodzený tvor. Všeličo ho zaujíma. Ja mám rád činnosť.
Na druhej strane snažím sa plne rešpektovať toho druhého, a moja predstavivosť, moja zvedavosť má isté hranice. Kebyže mi je niečo napríklad nejasné, a mám akési podozrenie, že niečo, čo sa deje, sa napríklad bytostne týka aj mňa.... hoci to môže aj nemusí byť pravda.... Radšej sa napríklad spýtam, aby som sa proste v danej oblasti dokázal zorientovať, a presne ako píšem v mojom nadpise v štvrtom článku v poradí, je dobré niekedy.... niečo vedieť, a niečo nevedieť, byť v obraze, ostať v akomsi rámci reality, a možno niekedy žiť v ilúzii.
Žiť v ilúzii je trochu ťažké pochopiť, pretože ilúzia mi berie obraz reality, aby som pochopil tú realitu v takom zmysle, aké to naozaj je. Na druhej strane osoba, ktorá prehnane zdôrazňuje niečo vedieť, žiť v realite, a nežiť v ilúzii sú ľudia, ktorí v niečom dosť fantazírujú.
Záverom poviem toľko, že všetko nemôžeme brať vážne, ale jediné, čoby sme mali brať vážne, je doba očakávania príchodu Pánovho, a to sa týka pre všetkých aj veriacich aj neveriacich a píšem to smelo. Skúste uveriť tomu, že božie kráľovstvo naozaj je blízko. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár