Akoby to bolo, keby som to nedal do logického súvisu. No ale musím povedať, že tá zátka buchla ako delostrelecký granát z čias vojny. Wau, zase nová skúsenosť, čo ma potešila. Apoň teraz viem, že tak, ako píšem v nadpise, konečne sa môžem pozrieť pravde do tváre, že je dobré niečo vedieť, a nežiť konečne v ilúzii. Pokúsim sa nateraz moju príhodu dať do súvisu.
Verím, že nič nie je náhoda, ale paranormálnym javom to isto nebudem prirovnávať. Jednoducho zaúradovala fyzika spolu s chémiou, a výsledok sa dosť neočakávane a neplánovane predstavil. Červené víno mi celkom chutilo, teda som sa trochu aj potešil, ale osobne od tridsiatky a akonáhle som si kúpil auto nepijem. Nakoľko sa dost často preháňam aj na bicykli, kde podnikám niekoľkokilometrové jazdy, somariny isto robiť nemôžem, a navyše, neholdujem alkoholu.
Mnohí niečím radi zatrasieme, nejakou tou pomyslenou fľašou, pod ktorou sa skrýva všeličo. Všeličo iné, len to, čo si možno naivne myslíme, že tam je, tam isto nie je. To spôsobuje, a teda hneď to dám takto aj do kontextu, to spôsobuje niekedy zmätok v konaní človeka, kedy si myslíme, že veď predsa sa nič nedeje. Nič sa nestalo, a okolie môžeme predsa len nejako oklamať. Všetci klameme, pretože to proste máme v sebe, nedá sa to poprieť.
Klamstvo by som niekedy nazval nie tak, že chceme niekoho nasilu oklamať, a tým mu privodiť škodu, či už materiálnu, alebo duchovnú, proste to, čoho bude pociťovať deficit, a niekto na úkor práveže tohoto deficiu sa logicky obohatí. Teda niekomu to prinesie zisk, lenže nečestný, a niekomu to prinesie stratu, s ktorou síce logicky počítať mohol, ale keďže to nebola jeho vina, nenesie teda za to akúsi zodpovednosť, za to priamo nemôže.
V živote sa proste stávajú udalosti, ktoré človek viní z niečoho nedobrého, z nejakého väčšieho či menšieho neúspechu, nejakého činu, ktorý neviedol k poznaniu dobru, k cieľu, kde človek slávi proste úspech, viní predovšetkým vo svojom vnútri samého seba. Niekedy je človek až priveľmi zahatený možno výčitkami svedomia, ktoré sa napríklad časom môžu zväčšovať alebo zmenšovať. Záleží to nie jeden krát možno od akéhosi vnútorného duchovného nastavenia, vyzretosti osoby, schopnosti postaviť sa problémom čelom, čeliť im, premôcť ich, a napokon nad nimi vyhrať, sláviť úspech, čo sa ale nie každému za obvyklých podmienok nie vždy podarí. Raz človeka prekvapí výhra, inokedy človeka prekvapí prehra. Jedno i druhé ma zároveň upozorňuje, že po výhre nie je dobré zaspať na vavrínoch, a predsa všetko pokračuje ďalej, aby človek napredoval v tom dobrom všetkom, čo človek dosiahol, a po prehre, to druhé ma zas tiež upozorňuje, a dáva na výstrahu, že predsa poľaviť vo všetkom razom sa nedá, a človek má vstať a bojovať odhodlane ďalej.
To vieme, že málokomu vonia, a presne tak, ako spomínam v nadpise, a veľmi úzko to spolu súvisí s tým čo to píšem, viacerí o tom síce vedia, teda majú o tom akési rozumové poznanie, ale radšej žijú v akejsi ilúzii tohoto všetkého, lepšie povedané dezilúzii, kedy človek ešte je schopný pokriviť aj vlastné zmýšľanie, ktoré sa bije v ostrom protiklade s danou realitou, ktorá nás obklopuje, a ukazuje nám pravosť tohoto všetkého, čím sme teda obklopení, že práve toto je realita, a nie to, čo si myslíme, že je dobré predsa len niečo nevedieť, a žiť v ilúzii, ako spomínam.
Pochopiteľne človek všetko vedieť nemôže, a teda to nás logicky môže v niečom aj ospravedlňovať.
Pochopiteľne, človek nie je nastavený neustále víťaziť, ale niekedy je dobré aj prehrať, aby človek uvidel práve v tej pomyslenej druhej šanci, ak vôbec príde, a taká nastane, že predsa veľa vecí je možných, a na druhej strane ma to vedie k poznaniu, že všetko predsa dosiahnuť neviem, než by som sa akokoľvek snažil, čo sa môže napríklad v myslení javiť ako určitý mentálny paradox. Treba niekedy sklopiť hlavu pred toutou životnou pravdou.
Záverom poviem toľko, že človek sa priučí najlepšie vtedy, kedy pokojne príjme svoj čiastočný neúspech, ktorý sa snaží ešte pretaviť do úspechu už len tým možno, že si ho prizná.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zajko1211
20. 3.marca 2021 13:15
hahhah, s tým vínom je todobrééé..mne sa podobných veci stálo neúrekom, napr. pohár z ničoho nič spadol z poličky, zrkadlo sa vysunulo s konzol a padlo na zem, dvere sa vysunuli z pántov a tresli na zem, v kostole sa mi medailónik so sv. Benediktom oblyskol na retiazke až tak, že si to všimla aj prísediaca pani, alebo raz ráno som vošiel do auta a "ohromila" ma neskutočna vôňa ruží...hľadal som nejaku voňavku, že sa tam vyliala, ale nič som nenašiel...neskôr som sa dočítal, že kto sa modlí sv. ruženec tomu sa necha poznať svojou prítomnosť Panna Mária, no a mne v aute visí svätý ruženec vpredu na spätnom zrkadielku...aj na križovatke pred Metrom v Žiline som zažil "udalosť" jednoducho som prešiel cez iné auto, akoby bolo vzduch...všetci sme zastali a neveriacky sme sa po sebe dívalo, že to čo sa stalo?...mali sme byť nabúraní a nič...okolo mňa sa deje veľa zvláštných vecí, dátumy vo sne na oblohe, jeden mi oznámil smrť môjho otca, druhý moju hospitalizáciu...samozrejme , že dopredu som nevedel čo to znamená...teraz žijem v stálom napätí, že sa niečo ide udiať s prorokovaných udalostí...
2
wau. Brat som veľmi povzbudený predovšetkým tvojou veľkou vierou, ktorú vyžaduje náš Pán. Náš Pán Je veľmi úžasný, a cítim ako ma sprevádza, napriek neúspechom, ktoré zažívam, viem si všeličo vážiť. vďaka ti za tvoje svedectvo!
Napíš svoj komentár