V Matúšovom evanjeliu Ježiš hovorí: „Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny“ (Mt 25,13)
Ak sa pokúsim prepojiť biblické verše so súčasnou realitou, možno by to vyznelo asi takto.
Nie jeden z nás si predsa po prečítaní alebo vypočutí niektorých možno aj menej príjemných správ, takých, ktoré sa dotýkajú spoločnosti ako takej povie predsa jasne..." Mňa sa to aj tak netýka. To nie je moja vec, teraz to riešiť nebudem, príde čas, mňa do toho nič, to je odo mňa vzdialené..."
Človek si teda len tak prebehne proste tie správy, prečíta noviny, zväčša sa ani v jednom tomto periodiku nedozvie niečo dobré, príjemné, povzbudzujúce, motivujúce, vďaka čomu by bol tento svet krajší, ale asi to robí táto doba, toto všetko v čom žijeme, naša spoločnosť, kde sa nachádzame, zdieľame svoj život, a niekedy naozaj si povie, že predsa je dobré niečo nevedieť a žiť v nejakej ilúzii.
Je však veľký rozdiel, kedy niečo nevieme, ale v ilúzii nežijeme. Veľakrát prílišná informovanosť sa nemusí vyplatiť.
Vo výroku daného evanjelia, ktoré som napísal ide o to, že je to výrok, ktorý je nám daný viac menej ako výstrahu. Pripomína to niekedy proces vyučovania v škole, kedy učiteľ dbá o vzdelanie žiakov v dvoch smeroch. Na jednej strane im prizvukuje niečo, s čím musia počítať, čo sa treba prípadne doučiť, čomu možno treba v učebnom rozsahu venovať akúsi zvýšenú pozornosť a častokrát presne zadá čas, kedy sa daná skúška, písomka bude konať. Obyčajne sa to praktizuje na vysokej škole, kedy presne som dopredu oboznámený s termínom, hodinou a miestom vykonania skúšky, plus okruh tém. Normálna vec. Na strednej táto povinnosť nie je, pretože je ako vieme iný systém vyučovania na strednej, ako na vysokej.
Je teda lepšie, ak sa na nejakú životnú skúšku, alebo životnú šancu pripravíme, alebo sme nepripravení. Ak niečo riešime tak, že to proste prišlo, a vtedy ukážeme možno svoju odvahu, to, či naozaj sme niečo napríklad mysleli vážne, alebo človek ešte možno na niečo potrebuje čas. Je lepšie, kedy si myslím, že predsa ja to zvládnem, to nie je až také ťažké, ale si to len myslí, a realita možno je niekde úplne inde, alebo všetko berie s nadhľadom na spôsob, dáko bolo dáko bude?
Duchovný otec na pohrebe nie jeden krát zdôraznil evanjeliovú výzvu "buďte pripravení" ktorá je výňatok z toho, čo som hovoril začiatkom, lebo Syn človeka príde v hodinu o ktorej nebudete mať potuchy, lebo neviete dňa ani hodiny.
Toto všetko symbolizuje ako čakanie. Aj súčasná doba viacmenej hovorí sama o tom, že uplynulý rok sa tiež niesol na znamenie čakania. Človek proste na niečo čakal. Mali sme lockdown, mali sme všetko pozatvárané, mali sme prázdne lavice v kostoloch, prázdne nákupné strediská, všetko čo sa dalo obmedziť sa obmedzilo.
V tejto dobe som si uvedomil, že pokiaľ človek nestavia na hodnotách duchovných, neprežije. Uvedomil som si, že materiálny svet ti vytvorí proste akúsi ilúziu dokonalosti, ktorá sa v momente spľasne, pokiaľ človek uvidí danú realitu na vlastné oči a spozná, kde je pravda. To častokrát zabolí, a preto mnohí si myslia, že je dobré niečo nevedieť, a žiť v ilúzii, pretože ako hovorí jedno príslovie, ktoré som už spomínal, a ktoré súvisí s tematikou, že teda sny sú krajšie ako skutočnosť.
Sny sú krajšie ako skutočnosť, avšak človek keď precitne v danej realite na koreň veci, obyčajne príde rýchle vytriezvenie. Na druhej strane naplňuje sa biblický výrok, že keď spoznáme pravdu, pravda nás oslobodí.
Môj posledná odstavec v tomto večernom blogu by som zhrnul asi do týchto viet.
Ťažko sa to počúva, má to naozaj horké korene, ale v konečnom dôsledku to predsa len prináša naozaj sladké ovocie. Možno vás už zopár krát zaplavil akýsi sentimentálny pocit, že do istého času ste proste žili v nejakom citovom zvláštnom rozpoložení, tak by som to nazval, kedy človek bol relatívne pokojný, pokiaľ nemal o niečom bližšie informácie, a čím sa o niečom viacej dozvedel, tým menej chcel vedieť..
Možno to znie toto čo som práve poveda, takpovediac, paradoxne, veď predsa, prirodzene je to tak, že čím človek o niečom viacej sa dozvie, má informácie, tým lepšie pre neho, uľahčuje a zlepšuje sa mu život, vytvára si v živote akýsi systém, podľa ktorého sa učí správne orientovať, avšak vieme dobre, že v živote sa stretávame so situáciami, kedy sa potvrdzuje pravidlo, že menej je niekedy viac. Kedy aj menej vedieť a byť informovaný je viac, pretože človek keď sa možno dozvie niečo, čo sa dozvedieť nemusel, na jednej strane sa mu otvoria oči, spozná realitu, už ne je v nejakej ilúzii, na druhej strane ho dokáže precitnúť smútok, bolesť, depresie, nezriedka z niečoho zvláštneho napríklad aj traumu, možno úzkosť, a všetko to čo si ešte vieme predstaviť, a to všetko sa mu môže zmiešať dokopy, kedy v zmätku stratí akési kritické myslenie a schopnosť chápať realitu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár