Mnohí razíme teóriu, že niečo je už nemoderné, a potrebujem sa toho zbaviť. Neustále mnohé nové a nové renovácie čohosi mi pripadajú, že človek už ani poriadne nevie, ako vyzerá pôvodný dizajn, a tak v napredovaní, nie že človek proste napreduje, ale stane sa presne opačný efekt, že proste človek v spletí nových moderných technológii človek stráca.
Aj preto som si dal po druhý raz otázku v novom blogu, že či je lepší život, ak zanecháš niečo tradičné. Tradičné teda to, čo sa v podstate stále dookola opakuje, na čo sme už v danom momente zvyknutí. Ale ešte nie takoľko, že proste bez toho dokážeme vydržať jednak istý časový úsek, poprípade bez neho vydržať a to dané zanechať raz a navždy.
Či je to teda aj správne, ako sa hovorí, všetko pravda, ukáže až čas, teda nejaký ten horizont do budúcna, ktorý sa ale veľmi ťažko dá odhadnúť. Napriek tomu všetkému, je to potrebné, pretože to všetko akosi celkom prirodzene poskytuje priestor na akúsi vnútornú sebareflexiu, veľmi potrebnú práve na to, aby človek sa dokázal vysporiadať so všetkým tým, s čím sa ešte vysporiadať jednak nestihol a jednak nedokázal.
Odzrkadľuje to naše návyky, naše zvyky. Možno odhaľuje aj niečo, čo nechceme dať na známosť, alebo chceme niekoho s tým spôsobom patrične oboznámiť. To všetko má súvis s činnosťou, ktorá nás čaká možno v blízkej budúcnosti, aby sme celkom správne vyhodnotili, či naozaj bude lepšie, ak pre budúcnosť v časnosti, v prítomnosti aktuálnej, niečo také zanecháme, ktoré nás môžu možno mrzieť, ale potom si bez toho zvykneme, a nebudeme k tomu akosi citovo pripútaný, čo by som celkom isto na tomto mieste opomenul ako dôležitý fakt.
Tie sú pochopiteľné niečím tvorené, čomu predchádzal istý časový úsek, ktorý má pre daného človeka mimoriadnu cenu, a on si to váži. On vie, čo všetko to pre neho znamená, hoci je pravda, že možno aj pre jeho jemu najbližších, a to je paradox, možno znamená veľmi málo. V extrémnych situáciách, pri rozdielnych povahách, to nemusí teda znamenať vôbec nič. Jednoducho niečo ako prázdna a ničím nenaplnená litera, ktorá sa možno prečíta, ale nikdy sa neosvojí.
To je možno aj v tomto ponímaní to konkrétne tradičné.
Nesmieme samozrejme pri tom všetkom zabúdať, že to všetko sú len nehmotné a mŕtve veci. Ten pojem mŕtva vec, áno, je to pravda, príde to naozaj ako niečo morbídne, ale je to pravda. Je to neživá vec. Človek to nepotrebuje k životu, len mu to spôsobuje radosť, len sa to stáva pomaly ťažko postrádateľným spoločníkom.
Záverom tohoto článku spomeniem, že to, čo je zbytočné pre nás, ostane zbytočné aj v časnosti, ostane zbytočné aj v krátkodobej budúcnosti, aby sa tým človek zbytočne nezaťažoval.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár