Ži a nechaj žiť. Týmto heslom by som odporučil riadiť sa niektorým ľuďom, ktorí majú všetko možné ako tŕň v oku, čo nie je práve im po chuti. Myslia si že všetko vedia. Alebo vedia, že ešte všetko nevedia, a to ich práve mrzí. Ťažko povedať, čo skôr. Všetko možné, s čím si nesadnú oni, čo im práve v tomto čase nechutí, všetko to, s čím práve nesúhlasia, možno na vine je istá dávka osobnej zóny komformity, z ktorého sa predsa dosť ťažko vystupuje.
Dávam si v tomto blogu šiesty krát otázku, či je lepší život, ak zanecháš niečo tradičné.
Tradičné predstavuje niečo ako súbor toho všetkého, čo máš nielen rád,ale čo je tvoja zvyklosť a obyčaj, kde sa cítiš istý. Cítiš nejakú istotu, aj keď vieme, že istota ako taká môže hocikedy vplyvom nejakých nie celkom príjemných či nepríjemných chvíľ pominúť. Je to niečo ako technika. Na jednej strane úžasne uľahčuje život, je všetko super, ale len do tej chvíle, kedy tá technická pomôcka slúži k svojmu účelu. Akonáhle padne akási záručná doba, a viac menej to bude nepoužiteľné, to všetko predstavuje niečo, čo človeka zaťažuje.
Zo skúseností veľmi dobre viem, že zanechať niečo, v čom som si napríklad bol istý čas stopercentne istý, je veľmi veľmi ťažké a mimoriadne náročné. Všetko je to našťastie, len o myslení, teda aby som sa vyjadril k danej problematike, zhrnul by som to azda do týchto viet.
Skús sa rozpamätať, ktoré boli tie situácie, ktoré ťa napríklad v danom prostredí, kde si žil, fungoval, a zdieľal s niekým tvoj život, tvoje postoje, tvoje názory, tvoje myšlienky, kedy si chcel možno priniesť trochu života, svetla, energie, a stále ťa niekto napríklad negoval.
Možno ti v niečom závidel. Možno človek natoľko dokáže závidieť niekomu tú charizmu, ktorou oplýva, že z dobroprajného človeka sa razom stane napríklad chamtivec, lakomec, závistlivý, niekto, kto chce hádzať druhému polená pod nohy, bude ho napríklad všade ohovárať, a pokúsi sa mu takto priamo či nepriamo v niečom sťažiť podstatne život.
Keď vybadáš toto všetko, čo sa valí na teba z každej strany, máš dve šance. Buď to proste ukončíš, a nebudeš sa k tomu vracať, alebo zostaneš teda na tom istom mieste, a budeš robiť chybu za chybou. Ako to myslím vyjavím v riadkoch nižšie.
Človek v strachu, že príde napríklad o nejaké kamarátstvo, jedným slovom o nejaký vzťah, na ktorom mu záleží, niečo s niekým zdieľa, cíti teda oporu, niečo tvorí proste spolu, a nie samostatne, má teda okolo seba zopár ľudí, čo si myslí, že konečne proste to stojí za to, sa mylne nazdáva, že toto všetko môže stratiť. Áno, človek viacmenej je v akomsi strachu a napätí, kedy si uvedomuje, že teda niečo sa síce začalo, má to síce fajn priebeh, všetko ide dobre, všetko je v poriadku, ale vieme dobre, že v najlepšom buď treba prestať, alebo sa niečo v najlepšom začne kaziť.
To všetko teda označím pod pojmom tradičné, ktoré mi môže priamo či nepriamo naznačiť, že treba niečo zanechať.
Ale potom, takpovediac, príde iná realita, a ty zrazu zistíš, že keby si niečo nestratil možno nedobrovoľne, keby si niečo nezanechal len tak, potom nič lepšie nenájdeš.
Mnohí sa dovtedy budú stále len ponižovať, dokiaľ nezistia, že ničia seba samých, že to všetko pôsobí viacmenej len deštrukčne na ich osobu. Každý človek má predsa svoju hrdosť, akúsi svoju čiaru, hranicu, poza ktorú už nikto nechce ísť. To je niečo, čo človeka aj tak chráni voči vonkajšiemu svetu.
Pridávaš tomu hodnotu, ktorá sa časom zväčšuje, a to len preto, lebo si cítil, že čím človek je od niečoho proste vzdialenejší, možno od daného konkrétneho miesta, alebo od nejakej skupiny, od nejakých ľudí, ktorí sú ti buď blízkymi v názoroch, poprípade ostali v niečom možno nepochopení, a takto teda by sme mohli menovať ďalej, potom, čím teda viac uplynula doba, kedy si niečo zanechal, možno doslova odhodil od seba, čo ti už bolo nepríjemné, čo možno výraznejšie ovplyvnilo tvoj život, či už v tom dobrom, alebo v tom horšom, predsa len sa človek dokáže predovšetkým v myslení posunúť výrazne vpred....
To všetko teda môžeme teda viacmenej označiť ako tradičné, od ktorého sa chceš odstrihnúť, a možno čím skôr takto učiníš, tým lepšie pre teba.
Záverom večerného článku poviem toľko, že viem veľmi dobre, čo všetko stojí človeka zanechať niečo tradičné, kde ešte cíti šancu, ale nikdy nič nedokážeš navyše, ak sa toho tradičného nedokážeš vzdať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár