To všetko značí, aj čo sa týka biblickej náuky, v užšom a širšom slova zmysle náboženskej výchovy ako takej, že človek má tendenciu spochybňovať niečo,čo jestvuje tisícročia.
Pre mňa je neprípustné niečo takéto spochybňovať, čo sa priamo týka svätosti mojej viery. Čo sa priamo týka toho prameňa viery, ktorej som uveril, kde som pokrstený.
Práve preto aj viera pre mňa znamená niečo viac ako tradičné.
Ak človek je v niečom mimoriadne osvietený, neznamená to, že hneď má pravdu. Mnoho ľudí sa mýlili, pretože akési falošné učenie prijali za svoje, a neznamená to vôbec, že sa to môže týkať nejakého náboženského, spirituálneho rázu.
Dosť ma preto znepokojuje, kedy niečo človek chce zanechať, čo je predsa tradičné. Vysvetlím.
V súčasnej dobe sa vyskytuje akýsi odpor voči niečomu, čo poznáme, čo dobre poznáme, čo máme predsa za osvojené, len možno máme dojem, že už mi to nemá čo ponúknuť. Možno je to niečo, čo sa opisuje akosi stále dookola, čosi, čo sa už pomaly stáva tradičné, čo možno nemôže už za nejakých okolností skvalitniť a obohatiť môj život, čím by som ho spravil radostným. Možno niečím výnimočnejším, a možno najvýnimočnejším.
Raz som na facebooku zahliadol jedno veľmi príjemné narodeninové prianie, ktoré neobsahovalo to tradičné. Všetko najlepšie, veľa zdravia, šťastia, lásky, božieho požehnania a podobne, ale obsahovalo pre mňa netradičné, a budem citovať... Všetko najvýnimočnejšie ti prajem....
No a práve by som sa pozastavil nad týmto slovným spojením, ktoré obsahuje tento pojem najvýnimočnejšie.
Najvýnimočnejšie, výnimočné, niečo iné, znamená nahliadnuť do oblastí, ktoré ma obohatia, ale obohatia ma len v tom čase a v tej kvalite, ak konečne zanechám niečo, čo je tradičné. Proste niečo to, v čom sa cítim síce komfortne, mám tam teda vybudovanú akúsi pomyslenú pole position, a to všetko proste opustiť. To všetko mi síce zabezpečuje v istom zmysle pohodlie, ale človek predsa len je tvor zvedavý, a častokrát človeka lákajú dané nepoznané veci, kde podvedome aj tak cíti, že pravdepodobne v niečom sa popáli.Možno pár krát spadne, ako spieva skupina desmod. To všetko sa môže udiať napríklad vtedy, kedy človek naozaj zanechá niečo tradičné, čomu je teda aj srdcu blízke, v čom sa cíti isto. Bezpečne,veľmi komfrotne, a v čase si nevie predstaviť, žeby tento svoj spôsob života dokázal možno opustiť.
A práve opustenie akejsi komfrotnej zóny je častokrát kľúčové v rozvoji človeka, presne tak, ako som to kedysi opistoval v mojom jednom blogu, možno sa ešte k nemu vrátim niekedy, že či je ťažké vystúpiť zo svojej osobnej komfortnej zóny.
A niekedy sa stane, že tá zmena, s ktorou napríklad nepočítame príde akosi s nápadom od nás samotných, ktorí sme v niektorom momente sme pocítili, že už teraz nastal čas, kedy niečo musím zanechať, aby som našiel niečo lepšie.
Záver môjho blogu bude spomínať biblické súradnice, a preklenutie môjho článku do duchovnej a biblickej roviny presne v tomto danom kontexte, ktorý znie takto.
Presne to vysvetľuje predsa aj Pán Ježiš vo svojom evanjeliu, hoci trochu v inej podobe, že len ten, kto chce ísť za mnou, musí vziať svoj kríž na plecia, a nech ho nasleduje, ako to zaznamenáva napríklad Lukáš evanjelista v deviatej kapitole dvadsiatom treťom verši, kde spomína veľmi razante, a síce, tera citujem slová evanjeliového textu, že...." kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž, a nech ma nasleduje...." Lk 9,23
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár