Ako teda vieme, máme pred prázdninami, tí, ktorí sú školopovinní, a vysvedčením, ako píšem v nadpise, môže byť teda študent hrdý na to, čo všetko dokázal, zvlášť teda taký, ktorý má jednotky od vrchu po spodok.
Táto študijná méta sa mi síce nikdy nepodarila, hoci som k nej mal pomerne blízko, ale všetko o známkach nie je. Toto je klasická nachytávka, kedy človek sa snaží možno svoj čiastočný neúspech ako taký vykompenzovať niečím, čo mu je vlastné. Snaží sa možno ospravedlniť od niečoho, čo dosiahnuť teoreticky aj mal šancu, ale buď sa o to ani nepokúsil, možno mal k tomu pomerne blízko, a v niečom do odflákol, alebo jednoducho nevydalo. Aj teda niečo chcel, ale predsa sa mu to nepodarilo, a teda celé to zakončí slovami, čo sa stalo, sa neodstane, takto to už predsa zostane, nedá sa to vrátiť nazad a podobne.
V opačnej pozícii je človek, ktorý niečo výnimočné dokázal, a pritom veľa obetoval zo svojho voľného času, ktorý si teda odopieral. Bol si vedomý, že keď niečo chce dosiahnuť, musí niečo pre to aj konkrétne obetovať, a dobre vie, že to nebude ľahké. V tomto duchu som sa snažil takto fungovať na strednej škole, a vždy mi to prinieslo dobré ovocie. Čokoľkvek som obetoval preto, aby som sa v prospechu napríklad zlepšil, všetko sa mi vrátilo mnohokrát v tom dobrom.
Právom teda som celkom hrdý na to, čo konkrétne som dokázal.
Mnohí ľudia pri tomto všetkom dávajú akýsi pomyslený výkričník, a spomínajú, že nie je všetko podstatné, čo človek dosiahne v škole spoza školských lavíc, ale práve, vrátime sa do reality, čo dosiahneme mimo nich v reálnom bežnom praktickom živote.
Sú to dve situácie, ktoré sa reálne nedajú porovnať, pretože buď človek študuje, alebo pracuje. Mnohých zaiste teraz čaká niečo posledné. Posledné vysvedčenie, zmaturovanie, ktoré už prebehlo, odchod zo školy do reálneho života, ktorý teda už pre niektorých, mnohých nastal, proste udiala sa akási zmena v živote, ktorú v prvom rade treba prijať, akceptovať, a s ňou sa stotožniť.
Ako spomínam v mojom citáte, tie neúspechy, či človek chce, alebo nechce prídu určite. A sú aj na niečo zaiste dobré. Sú dobré predovšetkým na to, aby nás možno od niečoho uchránili a možno aj upozornili, že nie všetko, za čím človek tvrdohlavo ide, mu je na úžitok. Nie každá voľná priestranná cesta, chodník vedie ku šťastiu, presne ako biblický evanjeliový citát, že máme ku spáse kráčať tesnou bránou do božieho kráľovstva, pretože tá prináša istotu spasenia a nie opačne, keď človek bude kráčať širokou, pretože tá tam nevedie.
A kým človek toto všetko zdolá, častokrát má právo byť hrdý na to, čo všetko dokázal. Možno čo všetko na tej svojej ceste zanechal, čo všetko ešte len zanechá, aké nové výzvy ho čakajú. S kým konkrétne napríklad sa stretne po možno dlhšom odlúčení, alebo stretnutí, ktoré možno dlhší čas odkladal, a teraz sa na to teší.
Záverom môjho článku poviem, že napriek našim občasným neúspechom treba mať na pamäti, že nikdy nič nie je stratené.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár