Práve niektoré vonkajšie stimuly, od ktorých vonkoncom napríklad nezáleží naše smerovanie v živote, možno v kariérnom raste, alebo v nejakom študijnom úspechu, je akýmsi najčastejším motivujúcim faktorom, pre ktorý sa oplatí niečo spraviť navyše.
moja skúsenosť napríklad ma naučila k tomu, že možno keď človek niečo robil pod tlakom, dokázal vyvinúť niekoľko násobne vyššiu energiu a bol efektívny, ako za normálnych okolností.
Prirodzene, človek nie je stroj. človek nie je tu preto, aby plnil niekomu priania a želania, nie je preto, aby robil niečo na výkon, aby bol prehnane na niečo zameraný, na plnenie nejakých, častokrát nezmyselných, alebo azda miernejšie povedané, menej pochopených požiadaviek.
Človek práveže niekedy stráca tú pravú hrdosť na to, čo v podstate práve vykonal tým, že síce prekonal samého seba možno v tom danom výkonostnom podaní, avšak mohol možno zlyhať na celej čiare v opačnej pozícii.
Prirovnal by som to k jednému čudnému filmu, raz som ho už opisoval kedysi v mojom článku, poviem to stroho, kedy tí zápasníci bojovali v ringu, a víťazstvo neznamenalo len to, že víťaz porazil súpera, ale že, ako to bolo v danom scenári, že ho doslova musel zabiť. Bolo to skutočne takto mienené, neviem či to bolo podľa skutočnej udalosti, skutočného príbehu, hoci ten scenár v podstate vyzeral aj dosť realisticky, a priznám sa, z toho filmu som nemal dobrý pocit, hoci záver filmu a celá pointa sa vyvinula tak, že vyhrala ľudskosť a spravodlivosť, hoci v danom zápase už išlo čisto o pudovú schopnosť zachovať si život, ak teda môžeme hovoriť o nejakej pudovej sebareflexii, pude sebazáchovy, kde už ani nehrá rola možno ľudská dôstojnosť a jej zachovanie ako takej.
Ako teda vidíme, v živote riešime takmer vždy kontrast dobra a zla, a je skutočne len na nás, čo si v podstate vyberieš. Áno, prirodzene, každý povie, vyberiem si predsa dobro, veď predsa zlo ako opak dobra, ako mi to hovorí aj filozofia a jej pridružené vedy, ale niekedy je to zlo tak veľmi rafinované, maskované, že niekedy proste to zlo pôsobí vyslovene ako náhrada za dobro, najmä vtedy, kedy sa človeku nepodarí to dobro dosiahnuť. Možno trochu by som to prirovnal k jednému vtipu, že istá verzia google prehliadača ponúka dve možnosti. Prvá možnosť je nájsť na internete, a druhá možnosť je skúsim ukradnúť.
V obidvoch prípadoch v podstate danú vec vyhľadať vyhľadáš určite. Pre úplnosť dodám, že samozrejme je to nereálne, pretože možnosť skúsim ukradnúť samozrejme neexistuje, jedná sa len o taký vtip.
Lenže životné skúsenosti nám predsa jasne dokazujú a určujú aj smer, ktorým sa treba uberať. človek v akejsi neuveriteľnej záplave informácii a možno akejsi aj prehnanej zodpovednosti, a uvedomeniu si ťarchy, ktorú má na sebe si dostatočne neuvedomuje, že v životnom zápase nestačí byť len hrdí na to, čo sme dokázali, nestačí len vedieť niečoho kvantum a niečo stále dosiahnuť.
Sme tlačení na výkon, dosiahnuť napríklad vysokoškolský titul, pretože len vtedy môže mať štúdium na vysokej škole zmysel.
Táto veta sa dá celkom ľahko dementovať a poprieť, a ako príklad môžem uviesť aj ja svoju prax, kedy som síce len rok študoval na vysokej škole, dalo mi to veľa, častokrát mnohé scény mám pred očami, hoci to bolo pred vyše pätnástimi rokmi, ale napriek tomu, že sa mi to nepodarilo dotiahnuť do toho pomysleného víťazného konca, napriek tomu, že som niečo len začal, avšak som to nedokončil, alebo predčasne ukončil, som na to obdobie celkom rád, a hrdý, pretože viem, že možno som nepodal stopercentný výkon, možno som, a tým prakticky končím tento blog....
Záverom teda dokončím, že možno som nevedel ešte presne čo chcem v živote dokázať, ale za to som vedel presne, čo som nechcel. A to, čo som nechcel bolo jednoznačne nevzdať sa nikdy predčasne a bez boja, a ak človek má prehrať, tak takému človeku predsa len patrí česť, podľa starého príslovia, sláva víťazom česť porazeným. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár