Čo teda chcem týmto povedať. Dá sa povedať, že človek v podstate má vždy na výber, či niečo chce dokázať jednak sebe samému, aby sa on mal dobre, alebo niečo dokázať svojmu okoliu, alebo proste zoberie to z akéhosi všeobecného hľadiska, že chcem prispieť niečím v tejto spoločnosti, v tejto komunite, a pokúsim sa osviežiť svojho ducha a povedať tiež niekomu že... človek má na sebe pracovať, nie pre vlastný dobrý alebo zlý pocit, či niečo dokonal, alebo nedokonal, či niečo vylepšil, alebo pokazil, ale preto, lebo zas sa niekde pohol.
Hovorí sa, že aj zlá skúsenosť je skúsenosť. Ja skôr mám napríklad taký pocit, že keď mi niečo trebárs nevyšlo,doslova som v tom okamihu mal pokazený deň. Nemyslím to vôbec napríklad zo sentimentálneho hľadiska, pretože niekedy to, čo nevyjde... musíme si častokrát aj narovinu sami pred sebou priznať, že za to môžeme si sami...
A práve keď prídeme k tomuto poznaniu, že niečo sme spravili dobré,ale mohli sme to spraviť ešte lepšie, alebo keď si vezmeme, že niečo sme spravili vyslovene zlé... a máme na to, alebo lepšie povedané, mali sme na to, aby výsledok našej vykonanej práce bol predsa len lepší, práve preto, aby sme boli hrdí na to, čo sme dokázali.
Mnohí sa mýlia práve v tom, že pracujú napríklad na svojom úspechu len preto, aby kdesi v kancelárii mali vystavené kadejaké pochybné diplomy, papiere a neviem ešte čo, čo v podstate bežnom praktickom reálnom živote neznamenajú vôbec nič.
Vôbec nič práve z toho hľadiska, že človek síce na niečom pracuje, to je ako tak ešte poviem v poriadku,ale častokrát sa stane, že aj po dobre vykonanej práci človeka nie raz zaplaví prázdno.
Možno by som sa mohol pristaviť pri tomto mojom novovzniknutom filozofickom pojme, ako človeka môže naplniť alebo zaplaviť prázdno, kedy prázdno samo o sebe nič neznamená, prázdno je v podstate nič, je to niečo amorfné, niečo, čo nemá tvar, nemá cenu aby sa tým človek zapodieval.
Mnohí ti budú vravieť, že...ty to dáš, ale keď to nedáš, budeš naozaj na posmech. A veľmi zle ti to padne. je to možno príčina taká, že človek v minulosti, hypoteticky, mohol mať pred niečím strach, možno bol šikanovaný, možno sa nesnažil až tak, veď načo...
Čo mám napríklad pred niekým niečo si dokazovať, povieme si na rovinu. Aj tak, podľa známeho hesla, aj pre mňa je rozhodujúce viac menej toľko, že vždy, v každom okamihu života, tak ako hovorí heslo, že za človeka vypovedajú skutky a nie reči. Za človeka ďalej vypovedajú splnené sľuby, teda teória ktorá sa pretaví do praxe, a nielen prázdne slová, ktoré nevedú k ničomu. Vedú. Vedú k roztržkám, vedú k hádkam, vedú k panovačnosti, pýche, k egoizmu, pretože človek, ktorý veľa toho nedokázal, dokáže byť veľký egoista, ktorý nemá zmysel pre.... zmysel pre obetu, pre naozaj akúsi solidaritu, spolupatričnosť, aby naozaj mohol si povedať sám pred sebou, že...
Som naozaj hrdý na to, čo som dokázal, pretože je to jednak mne na osoh, ale slúži to na osoh aj môjmu okoliu. A takto sa človek v podstate stane šťastným, nebude zakomplexovaný zo svojej schopnosti, alebo neschopnosti, nebude márnivý, ale bude mať vyrovnané reakcie, požiadavky, a predovšetkým bude realista, ktorý začne chápať to, že v živote jestvujú akéhosi zákonitosti, ktoré v podstate nemôže vždy a za každých okolnosti ovplyvniť, aj keby neviem čo bolo, ale to, že jestvujú teda určité zákonitosti, ktoré musí rešpektovať, a ich rešpektovanie naozaj v istom okamihu môže priniesť akúsi úľavu a oslobodenie od možno nejakého duchovného zaťaženia, kedy...
A to poviem záverom článku... máme tendenciu závidieť napríklad úspech druhých, kedy my sme v niečom buď častokrát fatálne zlyhali, alebo nám bolo možno nespravodlivo ukrivdené, a človek sa s tým nevie zmieriť, a bojuje s tým... Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár