Je ťažké definovať čo konkrétne znamená mať absolútnu istotu, pretože pojem absolútna istota je v podstate už definovateľne ukončená a ohraničená a nič ju už nemôže nanovo obsiahnuť, nič ju nemôže doplniť, ani obohatiť, ani rozšíriť ani skrátiť. Proste ten pojem absolútno je niečo, čo človeka pri rozmýšľaní o tomto pojme v podstate celostne a bytostne presahuje, napríklad pri duchovnom rozjímaní, pri konkrétnom čítani Písma Svätého. Tam je ten pojem o absolútnej istote dokonale vyjadrený, hoci to všetko sa nedá všetko pochopiť rozumom, a práve to je to dobré. Nedáva to priestor pre akúsi špekuláciu alebo niečo podobné, ale práve naopak, niekedy to vytvára akúsi domnienku, že niečo, čo som si myslel, že som už dosiahol, som v podstate ešte len na začiatku.
Prirovnal by som to ku nejakej školskej písomnej práci, ešte v tom lepšom prípade, kde síce postup riešenia môžeš poznať, ale pokiaľ zmeníš znenie danej úlohy, pokiaľ ju nepochopíš takú aká je, nepochopíš ako celok, je veľmi ťažké dopracovať sa k dobrému výsledku, ktorý teda nemusí ako taký priamo napovedať o našej kvalite vedomostí ako takej. Človek môže byť neviem ako intelektuálne a vedomostne vzdelaný, ale pokiaľ sa pomýli v nejakej drobnej záležitosti, vyjde to celé zle. To nám napríklad zdôrazňovala učiteľka z matematiky pri riešení sčítaniu a odčítaniu, násobeniu a deleniu kladných a záporných čísel, kde nie je rozhodujúce len to, čo dokážeme niečo správne vynásobiť, ale to, aké určujúce znamienko pred číslo patrí.
Logicky z toho vyplýva, že človek sa musí v podstate enormne sústrediť, zvlášť žiaci, pre ktorých to je neznáme a nové učivo, a nerozumejú mu ako celok, nechápu ešte dané matematické súvislosti, pretože práve v danom znamienku plus alebo mínus sa skrýva predsa obrovský rozdiel. Nie je jedno, ak výsledok je napríklad číslo plus sto, pri násobení 50x2, alebo výsledok mínus sto pri násobení mínus -50x2. Číslo vyjde síce rovnaké, ale má úplne inú hodnotu. mínus sto nie je to isté ako plus sto.
Je teda rozdiel mať nejakú istotu, alebo mať niečo ako celok, a je rozdiel, či je potrebné to mať.
Väčšina z nás niečo proste chceme mať, ale nevieme definovať prečo. Väčšina ľudí, ktorí boli napríklad v dejinách diktátormi, tými, ktorí nie riadili dobre tento svet a danú konkrétnu spoločnosť, ale ktorí ju chceli dobyť svojou silou, strachom, agresiou, a všetkým tým, čo si možno ešte lepšie predstaviť pod pojmom zlo a všetkým, čo s týmto pojmom ešte dokáže spájať.
Aj oni vedeli čo všetko dokáže obsiahnuť dané zlo, a práve preto mali absolútnu istotu v danom presvedčení, že keď budem mať všetko pod sebou podriadené, dokážem proste všetko. Tento historický, ale predovšetkým ľudský omyl spôsobil práve preto mnoho zla a nešťastia, kedy človek vedomý si predovšetkým svojej pýchy, neochvejnej sily, presvedčení ale z toho negatívneho hľadiska si dokázal všetko síce podmaniť, ale vzápätí, za nejaký čas, všetko stratil možno dvojnásobne.
Nie nadarmo na základe tohoto životného postoju, aj biblia predsa vo svojich súradniciach spomína, že... kto mečom bojuje, mečom aj zahynie, presnejšie povedané, toto je parafrázované z biblického výroku Ježia ..."Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú...." Mt 26,52
Pred touto pomyslenou hrôzou celkom isto sa veľmi ťažko dalo uniknúť, a dnes dejiny nám niekedy veľmi konkrétne v príbehoch, možno aj spomienkach niektorých žijúcich, alebo lepšie povedané preživších niečo konkrétne poskytnúť, čo to teda obsahovalo. Je potrebné ovládať nielen svetlé stránky dejín, ale aj tie tmavé a tienistí, práve preto, aby som sa dokázal niečomu včas vyvarovať na základe rozpoznania určitých konkrétnych znakov a podobností.
Záverom tejto prvej časti článku teda poviem ešte asi toľko, že práve mnoho tých, ktorí tu z nejakého dôvodu nie sú medzi nami, mali alebo obsiahli absolútnu istotu vo svojom častokrát mylnom presvedčení, ale je otázka, či je to naozaj potrebné mať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár