Minule som viedol diskusiu s mojím susedom, ktorý sa súčasne venoval záhradkárskym prácam okolo stromčekov, skúšal som mu pomôcť kosiť ručnou kosou. Keďže mám v tom prax, bral som to ako výzvu, a som bol rád, že som ju splnil. Debatili sme sa na niektoré témy, je vo veku, kedy je niečo na rozhraní medzi mojimi rodičmi a generáciou starých rodičov, niečo medzi tým.
On si stál za svojimi tvrdeniami, ja som sa pozeral na diskusiu z iného uhla pohľadu. Keďže som v podstate zvyknutý ustupovať, nerobilo mi problém viesť diskusiu tak, aby som nikomu nedal nič najavo, aby som sa zachoval absolútne profesionálne a neutrálne.
Nie raz sa stane, že človek v zápale osobnej plnej spravodlivosti povie častokrát aj to, čo by v tom danom okamihu celkom isto povedať nechcel. Nie jeden krát sa stane, že človek síce, ako spomínam v nadpise článku, má reálne pravdu, a absolútnu istotu v presvedčeniach, ale svojho protivíka doslova zdrví. Človek sa môže hrdiť pocitom víťazstva, zároveň však, ak je charakter, ak je rozumný, nebude pretláčať len to svoje, len tie svoje názory, ale pokúsi sa nájsť istý konsenzus, istú dohodu na niečom, aby bol vlk sýty a ovca celá, ako hovorí jedno múdre príslovie.
Pri priateľských rozhovoroch pokiaľ sa načrtne nejaká tematika, na ktorú jestvujú dva rozličné protichodné názory, je dosť nebezpečné pretláčať vlastný názor, ktorý v podstate celkom isto môže byť pravdivý, ale pokiaľ človek sa nenaučí ustúpiť, trochu pribrzdiť v tom, dá sa povedať najlepšom, alebo najhoršom, katastrofa môže byť na svete.
Raz som čítal jeden veľmi múdry citát, ktorý hovoril o utužovaní si priateľstviev, a tiež o tom, ako človeku by malo veľmi záležať na tom, aby sa vzťahy utužovali, formovali, krášlili, aby proste dobré medziľudské vzťahy, vlastnosti, boli akousi duchovnou ozdobou našej celej spoločnosti.
Ten citát približne znel takto, budem parafrázovať. Pri hádke s priateľom ti nejde do očí hnev, ale slzy.
Spomínam to práve skrz toho, že človek pri svojej častokrát neprimeranej horlivosti, a možno nech to myslí akokoľvek dobre, vznešene, spravodlivo, múdro, celkom isto čestne, vie celkom isto, že teda tú absolútnu istotu v presvedčeniach nemusí mať, pokiaľ je osobnostne a mentálne vyzretý.
Ako to myslím. Myslím to predovšetkým tak, že ustúpiť je predsa len ľudskejšie, ako zdrviť niekoho vlastnou spravodlivosťou.
Častokrát v duchovnom prostredí, pokiaľ človek pevne verí, a samozrejme má aj nádej na lepšie, že hodnoty tohoto sveta nespočívajú predsa len v jednotvárnom, amorfnom materiálnom ponímaní, ale je podstatné to, čo hovoria stránky písma svätého, čo je ovocie ducha, a teraz budem citovať myšlienky Písma Svätého... " ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet..." Gal 5,22-23.
Záverom mojej večernej reflexie by som vyjadril radosť, že sme vyhrali v hokeji Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár