V mojom predchádzajúcom článku som opisoval v prvom bode, čo teda som chcel vyjaviť v tých asi desiatich krokoch k sebapoznaniu, ktoré budem teda postupne rozoberať, možno jedno bude aj na dlhšie ako jeden článok.
Ak by som k tomuto možno ešte v krátkosti dodal asi toľko, že práve vymenované kroky k sebapoznaniu, nemusí to byť nutne tých desať bodov, ktoré som odkadiaľ zopakoval, ale každý človek si niečo môže iné určiť, čo ho môže viesť k lepšiemu prežitiu slúžia aj k tomu, aby človek postupnými krokmi proste nadobúdal čoraz väčšiu istotu v presvedčeniach. Pripomína to jednu udalosť, ktorej sa pravdepodobne nevyhol nikto, a síce, kedy odchádzame z domu, alebo bytu, a vonku sa spýtame znenazdajky samého seba otázku... zamkol som? keď si túto otázku položíme, a možno sa vrátime ešte skontrolovať, prakticky vždy sme všetko správne a bezchybne vykonali, len proste potrebujeme mať absolútnu istotu, ktorá sa teda dá veľmi ľahko docieliť.
Ten prvý bod ma vcelku zaujal, a práve preto ho chcem dať do súvisu s dnešnou tematikou o absolútnej istote v presvedčeniach čo je o tom, že ...pokiaľ cítiš, že to nie je správne, nerob to. Ako to teda môže súvisieť, sa pokúsim teraz vysvetliť.
Na jednej strane keď sa do niečoho pustíme, musíme približne podľa nejakých orientačných bodov aspoň zhruba vedieť, čo konkrétne to bude obnášať. Nik prirodzene, dopredu nemôže vedieť, čo ho čaká. Keby to vedel, naskytá sa otázka, spravil by to?
Zaiste poznáme už akési ľudové porekadlo, že keby som niečo vedel, že toto sa stane... išiel by som do toho znovu. Alebo keby som vedel, v tom opačnom slova zmysla, ako sa to bude presne odvíjať, čo všetko ma to bude stáť, a podobne, nešiel by som do toho.
Teda máme dve situácie, ktoré teda buď si prajeme v nejakom okamihu zopakovať, alebo si to neprajeme zopakovať. Niečo teda je tak výnimočné, že človek naozaj nadobudne absolútnu istotu, a najmä splnenie akejsi potreby, ktorú pociťoval uspokojiť
Možno nemusí ísť o nič príjemné, alebo zásadne nepríjemné, v podstate ide len o to, že človek možno vo svojej zvedavosti celkom isto prekročil dávku svojej sebareflexie, čo mohol aj oľutovať, na druhej strane tá situácia ho dokáže v istom zmysle aj osobnostne aj duchovne, aj duševne vyformovať na niečo, čo ho bude pozitívne meniť k lepšiemu.
Ak možno človek oplýva nejakými neduhmi, niečím, čo je nesprávne, čo je nemorálne, niečím, čo neprináša teda nejaké hodnoty, radosť do jeho života, je teda celkom možné že v danom konkrétnom okamihu proste precitne, niečo si uvedomí, a zásadne, radikálne zmení svoj životný postoj, jasne si v tom danom momente vyjasní možno všetko to nejasné, čo si myslel, že v podstate je fajn, je v pohode, že to je niečo normálne, ale veď predsa potom pochopil, že prakticky nič z toho čo si myslel, predsa nie je pravda v danej realite, čo prežíval. Čo možno doposiaľ, do toho času jednak neuznával, nechcel nad tým rozmýšľať, nechcel si to pripúšťať, a nijako to ani neplánoval.
Ak by som chcel ešte niečo k tomuto pripomenúť, jestvuje tu ešte jedno nebezpečenstvo, ktorému sa človek v podstate nevyhne. V zápale možno boja za spravodlivosť, za dobro, proste aby dobro vyhralo nad zlým, aby človek pozitívne myslel, aby bol k sebe a okoliu priateľský, človek môže nadobudnúť akúsi falošnú predstavu a ideu, že všetko drží vo svojich rukách, a od neho všetko závisí.
Záverom musím podotknúť asi toľko, že mnoho ľudí, ktorí sa vo svojej krehkej existencii spoliehali vyslovene len na svoje vlastné sily, ale zabudli na pomoc božiu a veci, ktoré nás proste prekračujú, pretože nie sú z tohoto sveta...
Mali absolútnu istotu v presvedčeniach, ale predsa v nejakom momente padli a viac nevstali. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár